Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       3. február 2003 O zákonnosti štrajku železničiarov budú rozhodovať súdy, ktoré môžu vydať aj predbežné opatrenie zakazujúce štrajk Jana Pankovčínová Štrajk železničiarov bude mať - okrem ekonomických, sociálnych a politických dôsledkov - podľa všetkého aj súdnu dohru. Podrobnosti zisťovala Jana Pankovčínová. Na bratislavskom Okresnom súde I. zaregistrovali už v piatok, teda ešte pred samotným začiatkom časovo neobmedzeného štrajku železničiarov, dve žaloby, smerujúce k jeho zastaveniu. Na Okresnom súde III. k nim dnes pribudla tretia. Všetky už majú v rukách príslušné sudkyne. Obe železničiarske spoločnosti - teda tak Železnice SR, ako aj Železničná spoločnosť - súd žiadajú, aby štrajk zamestnancov vyhlásil za nezákonný. Slobodnú Európu o tom informovali hovorkyňa Okresného súdu I. dr. Hrčeková a podpredseda Okresného súdu III. dr. Marián Kurinec. Rozhodnutie vo veci zákonnosti štrajku sudkyniam istý čas potrvá. O nezákonnosti štrajku železničiarov hovoria aj predstavitelia vlády a koaličných politických strán. Dnes ho odmietla Aliancia nového občana. Jej štátny tajomník ministerstva dopravy Branislav Opaterný odborárske požiadavky na obnovenie lokálnych tratí a zrušenie obmedzení v osobnej doprave odmietol: AUDIO: „Skutočne nevidím dôvod, prečo by som mal prispievať človeku len preto, lebo autobusom je to možno o pol hodinu dlhšie, alebo že je autobus preplnený. To pre mňa skutočne nie je dôvod.“ Predseda KDH Pavol Hrušovský ešte v nedeľu konštatoval, že štrajk „je v rozpore so zákonom o kolektívnom vyjednávaní a Zákonníkom práce“. "Ak bude treba, súhlasím s použitím armády na zabezpečenie núdzovej prevádzky na železnici," povedal doslova Hrušovský, hoci vyjadril nádej, že takéto krajné riešenie nebude potrebné. Pripomeňme, že ústava zakotvuje právo na štrajk, ale odvoláva sa na to, že podrobnosti stanoví zákon. Podľa platnej legislatívy je momentálne štrajk možný len pri kolektívnom vyjednávaní, čo však nie je prípad aktuálneho železničiarskeho štrajku. Iná právna úprava, umožňujúca štrajk za iných podmienok, neexistuje. Na druhej strane platí zásada, že chýbajúci zákon nemôže obmedzovať ústavné právo - podobne to bolo dlhé roky aj v prípade neexistujúceho zákona o používaní jazykov národnostných menšín. V tomto duchu argumentoval aj poslanec opozičného SMER-u, právnik Robert Kaliňák, podľa ktorého ústava právo na štrajk garantuje ako základné ľudské právo, a napriek tomu, že podrobnosti stavujú zákony, Kaliňák za podstatný považuje nasledovný princíp: AUDIO: „...Zákon nemôže rozširovať alebo negovať niektoré práva, môže len podrobne upraviť niektoré technické záležitosti, nie ideu. Čo nie je vyslovene zakázané, je dovolené a ústava jasne garantuje toto právo. A zákony práva, garantované ústavou, rozširujú a upravujú presne ich technologickú realizáciu, ak to poviem takto jednoducho.“ Dodajme, že o zákonnosti štrajku sú presvedčení okrem odborárov aj predstavitelia ďalších opozičných strán - HZDS, a KSS. Definitívne však o tejto otázke rozhodnú súdy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...