Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       6. február 2003 Parlament vyslal jednotku do Kuvajtu, jej bojové nasadenie podmienil mandátom BR OSN Jana Pankovčínová Slovenský parlament po celodennej rozprave súhlasil s vyslaním protichemickej jednotky do Perzského zálivu v súvislosti s irackou krízou. Podrobnosti o rozhodovaní poslancov už referuje Jana Pankovčínová. Slovensko sa na základe dnešného rozhodnutia pléna stane súčasťou mnohonárodných síl na riešenie krízy okolo Iraku tak v rámci humanitárnych akcií, ako aj pri prípadnom vojenskom zásahu. Ich nasadenie do bojových akcií pritom poslanci podmienili "mandátom" Bezpečnostnej rady OSN. Pozorovatelia pritom tvrdia, že nemusí ísť o formu novej "rezolúcie" OSN. Na misiu sa už protichemická jednotka pripravuje - parlament odsúhlasil jej počet do 75 osôb s ohraničením pôsobenia do konca tohto roka tak, ako to navrhla vláda. Poslanci tým odpovedali aj na verbálnu nótu Spojených štátov amerických, ktoré o túto pomoc požiadali, pôvodný návrh vlády však upravili podľa návrhu brannobezpečnostného výboru. Ten včera podobne ako ústavnoprávny výbor poukázal na možnú neústavnosť žiadosti vlády v jednom bode - kabinet totiž chcel, aby o tom, či bude naplnený dôvod na vyslanie jednotky do bojových akcií na základe rozhodnutia OSN, rozhodla osobitným uznesením vláda, a nie parlament. Po dnešnom hlasovaní však už nové rozhodovanie nebude potrebné - parlament dal fakticky súhlas na zapojenie jednotky vopred, aj keď podmienený mandátom OSN. V záverečnom hlasovaní tento krok podporilo až 81 zo 141 prítomných poslancov, proti bolo 54 a šiesti sa zdržali hlasovania. Koalíciu podporilo až 16 poslancov opozičného HZDS, ktorí prekvapujúco zmenili v priebehu hlasovacích procedúr názor. Okrem 12-tich poslancov okolo Vojtecha Tkáča totiž záverečný text podporili aj štyria ďalší, doteraz "verní" Mečiarovi. Ten pri hlasovaní večer chýbal. Ide o podpredsedu HZDS Rudolfa Žiaka, šéfa klubu Tibora Cabaja, poslankyňu Dianu Dubovskú a Stanislava Husára. Inými slovami, klub HZDS sa názorovo dnes jasne rozdelil. Podobne sa potvrdilo, že koaličné KDH vládu v tejto veci nepodporí - až 12 z pätnástich bolo proti vyslaniu jednotky, vrátane predsedu Pavla Hrušovského. Dvaja hlasovali v súlade s ostatnými koaličnými partnermi z SDKÚ, SMK a ANO, a jeden - Ján Figeľ - sa hlasovania zdržal. Celodenná rozprava preukázala rozdielne postoje tak v rámci koalície - proti zapojeniu do vojenských akcií vystúpil za KDH František Mikloško - ako aj medzi trojicou opozičných politických strán, a osobitne vo vnútri klubu HZDS. Postoj vlády obhajoval minister obrany Ivan Šimko, ktorý (tak ako viacero koaličných poslancov po ňom) poukázal na neplnenie rezolúcií OSN zo strany Iraku. Husajnov režim podľa neho ohrozuje bezpečnosť regiónu i celého civilizovaného sveta: AUDIO: "Preto je múdre nečakať, kým sa tak stane." Samotný premiér Mikuláš Dzurinda v rozprave okrem iného na poslancov apeloval slovami: AUDIO: "Od nášho dnešného postoja závisí vývoj Slovenska nielen v najbližšej budúcnosti, ale na mnoho rokov, možno na mnoho desaťročí. Naše rozhodovanie bude dnes o záujmoch Slovenska, ale aj o našej vernosti k hodnotám, na ktorých stojí naša civilizácia, na ktorých stojí demokracia ako taká. Bude to rozhodovanie o tom, či sme schopní prispieť k obrane týchto hodnôt." Najostrejšie slová okrem komunistov volili zástupcovia SMER-u. Jeho líder Robert Fico vládu obvinil z presadzovania "cudzích záujmov" a jej rozhodnutie označil za predčasné a neeurópske, čo ale odmietol šéf diplomacie Eduard Kukan. Fico tiež povedal: AUDIO: "Horlivosť našej vlády, pokiaľ ide o presadzovanie cudzích záujmov, je ako obyčajne veľmi veľká. Kým iné politické európske formáty začínajú zaraďovať spiatočku, vláda SR nám dáva na rokovanie návrh uznesenia, ktorý je nielen protiústavný, ale je aj v rozpore s medzinárodným právom." Fico vyhlásil, že na útok proti Iraku včerajšie dôkazy amerického šéfa diplomacie nestačia. "Nech inšpektori dokončia svoju prácu v rozumnej lehote", vyhlásil Fico, lehotu však nešpecifikoval. Do vzájomnej polemiky sa dostali aj viacerí poslanci HZDS podľa toho, či boli naklonení vyslaniu jednotky do bojových akcií podporiť, alebo nie. Tieto rozpory napokon preukázalo aj hlasovanie - bez podpory HZDS by totiž vládna koalícia uznesenie pri absencii hlasov kresťanských demokratov určite nepresadila.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...