Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       6. február 2003 Zákon o štrajku potrebujú viac vláda a zamestnávatelia ako odborári Boris Koreň Po vydaní predbežného opatrenia, ktorým Okresný súd Bratislava I. prerušil v pondelok večer štrajk železničiarov, sa diskusie v médiách sústredili predovšetkým na zákonnosť, respektíve ústavnosť tohto kroku. Štrajk i postup súdu však upozornil aj na ďalšiu dôležitú skutočnosť - Slovensko dodnes nemá všeobecný zákon, ktorý by upravoval podmienky štrajku. Viac informácií má Boris Koreň. Slovenská ústava síce v článku 37 jednoznačne hovorí o zaručení práva na štrajk, zároveň však určuje, že podmienky ustanoví zákon. Článok 54 naviac upresňuje, že domáhať sa práva na štrajk možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Podmienky na štrajk však upravuje len zákon o kolektívnom vyjednávaní a ten hovorí iba o príprave a priebehu štrajku súvisiacom s uzatváraním kolektívnej zmluvy. Ešte v roku 2001 preto vtedajší manažment železníc hrozil odborovej organizácii, že štrajk, ktorý sa chystala vyhlásiť a ktorý nesúvisel s kolektívnou zmluvou, je nelegálny. Odborári sa sťažovali na Medzinárodnú organizáciu práce, ktorá jednoznačne odmietla argument, že štrajk musí byť obmedzený len na spory súvisiace s podpisom kolektívnej dohody. Podľa prezidenta odborovej ústredne Ivana Saktora vtedajšia slovenská vláda v odpovedi Medzinárodnej organizácii práce: AUDIO: "Vláda SR vyhlásila - ak je štrajk za hospodárske a sociálne záujmy zamestnancov, teda motivovaný týmto motívom, je to legálny štrajk z Ústavy SR. Pretože ústava hovorí o absolútnom práve na štrajk. Hovorí o tom, že špecifiká môže upraviť zákon. Jedno špecifikum zákon upravuje a to je zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý hovorí o tom, aké sú pravidlá štrajku. Iný zákon obmedzujúci na Slovensku neexistuje." Z neexistencie zákona upravujúceho podmienky vyhlásenia a priebehu štrajku však hrozí nebezpečenstvo najmä pre vládu a manažmenty podnikov. Takýto zákon by totiž mal upravovať napríklad to, aké kroky musia byť pred jeho vyhlásením uskutočnené, v akom časovom predstihu musí byť manažment upozornený, kedy sa musí štrajk ukončiť a podobne. Neexistencia zákona o štrajku v slovenskom práve - keďže ho predpokladá ústava - nie je v poriadku ani z tohto pohľadu. Podľa vedeckej pracovníčky Slovenskej akadémie vied Moniky Čambálikovej: AUDIO: "Medzinárodná organizácia práce na podnet KOZ z júna 2002 konštatovala, že nie je táto naša právna úprava v súlade s demokratickou právnou úpravou a nie je teda ani v súlade s Ústavou SR a s Listinou základných práv a slobôd..." Situácia, v ktorej na jednej strane existuje ústavné právo na štrajk, no na druhej strane nie sú určené podmienky na jeho prípravu a vykonanie, prináša aj ľahšiu možnosť zneužívania tohto práva. Na túto poznámku Slobodnej Európy sa však viceprezident KOZ Eugen Škultéty ohradil: AUDIO: "Myslím si, že ak si zoberieme vývoj minulého obdobia, za tých posledných 13 rokov, tak je nenáležité hovoriť o tom, že odbory na Slovensku zneužívajú štrajk." Ďalšia reakcia odborárov na otázku, prečo oni sami netrvajú na tom, aby bol prijatý zákon o štrajku, ktorý by stanovil podmienky jeho vykonávania naznačuje, že odborom predsa len viac vyhovuje súčasný stav. Hovorí prezident KOZ Ivan Saktor: AUDIO: "Bolo by gilotínou pre občanov a odborárov, keby žiadali zákon o štrajku v situácii keď tu vládne vláda, ktorá neuznáva sociálny dialóg. Čiže to je otázka toho, kedy otvoriť takúto tému, ktorá vláda bude pri moci." Zákon o štrajku teda potrebujú skôr vláda a zamestnávatelia ako odborári. Je však prinajmenšom zvláštne, že ich v pondelok prerušený štrajk odborárov nepodnietil aspoň k jedinému povšimnutiahodnému vyjadreniu na túto tému.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...