|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
12. február 2003
|
Pripravované zmeny zákona o konflikte záujmov predpokladajú aj stratu poslaneckého mandátu
|
Jana Pankovčínová
|
Momentálnu bezzubosť, teda slabú vymáhateľnosť a takmer žiadne sankcie pri nedodržiavaní ústavného zákona o konflikte záujmov verejných činiteľov, by mala eliminovať jeho novela. Pripravuje ju zmiešaná parlamentno-vládna komisia. Viac má Jana Pankovčínová.
Špeciálna komisia, v ktorej je zastúpená tak koalícia, ako aj opozícia, vznikla pred dvomi mesiacmi a včera prípravu novelizácie ústavného zákona o konflikte záujmov posunula o ďalší krok. O dva týždne by už mala schváliť navrhované zmeny v paragrafovanom znení tak, aby o nich politické strany mohli rozhodnúť ešte pred tým, než sa dostane na stôl parlamentu ako spoločná poslanecká iniciatíva. Definitívne schválenie zásadných zmien, ktoré sú ľudovo povedané namierené proti politikom a vysokopostaveným osobám, sa pritom predpokladá ešte do letných parlamentných prázdnin. Viac o obsahu navrhovaných zmien hovorí člen komisie, minister spravodlivosti Daniel Lipšic:
AUDIO: „Sú tam také zmeny, ktoré by umožňovali výraznejšie sankcionovať osoby, ktoré nerešpektujú ustanovenia zákona od sankcií finančných až po stratu mandátu. Samozrejme, tá najprísnejšia sankcia, ako je strata mandátu, by bola preskúmateľná ústavným súdom, aby nemohlo prísť k situácii, kedy by parlamentná väčšina mohla sankcionovať opozíciu."
Výška finančných sankcií pre poslancov a ďalších ústavných činiteľov (členov vlády, štátnych tajomníkov, ústavných sudcov, generálneho prokurátora atď) by sa mala pohybovať v rozpätí od 5 do 500 tisíc korún. A to tak za neodovzdanie majektových priznaní, ako aj nepravdivosť ich údajov.
Navyše, verejnosť dnes nemá žiadnu šancu dozvedieť sa o ich majektových pomeroch - súčasný zákon totiž zverejňovanie údajov podmieňuje súhlasom dotknutej osoby. Viete si predstaviť, že by súhlas na skúmanie majetkových pomerov dal verejnosti šéf HZDS Vladimír Mečiar, ktorý svoje údaje príslušnému výboru odovzdal v rozpore so zákonom neskoro? Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý majetkové priznania preskúmava, nemá „vyšetrovacie" právomoci. Otázka potom znie, ako zistí, že politici neuvádzajú v priznaniach všetky relevantné údaje, že nezatajujú niektoré svoje podnikateľské aktivity a podobne. V tejto súvislosti minister spravodlivosti Lipšic uviedol:
AUDIO: „Musím povedať, čo je veľmi dôležité, že majetkové priznania budú zverejňované. Samozrejme, že výbor nebude v polohe vyšetrovacieho orgánu, ale pokiaľ budú zverejnené tieto informácie, tak bude môcť byť naozaj jednoduché zistiť aj prostredníctvom verejnosti alebo médií, či konkrétny ústavný činiteľ pravdivo vyplnil majetkové priznanie, alebo nie a ak tam bude zistený nesúlad, to samozrejme bude znamenať porušenie zákona s možnosťou či finančnej sankcie, a v prípade závažnejšieho porušenia až možnosť straty funkcie."
K ďalším pripravovaným zmenám Daniel Lipšic poznamenal:
AUDIO: „Takisto sa rozširuje obsah majetkových priznaní, ktoré budú podávať ústavní činitelia aj za svojich rodinných príslušníkov."
Podobne komisia pripravuje zavedenie takzvaných „postzamestnaneckých obmedzení", ktoré napríklad na rozdiel od Českej republiky v slovenskom právnom systéme úplne chýbajú. Tieto obmedzenia majú zabrániť vysoko postaveným osobám po odchode zo štátnych funkcií zneužívať informácie, ktoré počas vykonávania funkcie získali, vo svojom ďalšom kariérnom živote, pretože by sa tak ocitli oproti ostatným subjektom v neprimeranej výhode.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|