Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       14. február 2003 Ktorý daňový systém je spravodlivý? Anna Rausová Od politiky sa teraz presunieme k otázke, ktorá sa každého bytostne dotýka – k výške a plateniu daní. Aj v problematike daňového systému totiž existujú rôzne prístupy. Zjednodušene povedané, jeden zastáva väčšie daňové zaťaženie tých, ktorí zarábajú viac, na druhej strane sú zástancovia rovnej dane pre všetkých bez ohľadu na výšku príjmov. Slobodná Európa dala v tejto otázke slovo odborníkovi na daňové teórie z prestížnej inštitúcie – London School of Economics – Johnovi Hillsovi. Podrobnosti má Anna Rausová. Historici tvrdia, že dane platia ľudia v nejakej forme odnepamäti teda odkedy existuje nejaká forma vlády. Veta „Dajte cisárovi čo je cisárovo“ má asi 2 000 rokov, ale ako princíp siaha asi do obdobia spred 6 000 rokov. Rovnako dlhé sú však tiež dejiny diskusií o tom, kto by mal koľko daní platiť. Majú bohatší platiť zo svojich príjmov väčší podiel než tí, ktorí zarábajú menej, alebo by mal každý občan zaplatiť na daniach rovnakú čiastku, teda percento zo svojho príjmu? Väčšina krajín uplatňuje prvý princíp, to znamená že majú tzv. progresívny daňový systém. Inými slovami, čím viac zarábam, tým vyššie percento platím do spoločnej daňovej pokladnice štátu. Motívy takéhoto spôsobu zdaňovania hodnotí John Hills z London School of Economics takto: AUDIO: „Je zjavné že tí, ktorí sa usilujú o zmenšenie rozdielov medzi bohatými a chodobnými argumentujú v prospech progresívneho systému, takže tí, ktorí majú najviac peňazí, nesú najväčšiu finančnú záťaž“. Tento morálny argument je veľmi aktuálny v súčasnosti v Spojených štátoch. Prezident George Bush sa dostal nedávno pod paľbu silnej kritiky za návrh na radikálne zníženie daní. Podľa kritikov z toho budú mať zisk iba bohatí, na úkor chudobných. Vo vysokých daňových kategóriách podľa navrhovaného zákona klesne daň približne o 1000, respektíve aj viac dolárov ročne, zatiaľčo u nižších príjmov to neplatí. Za progresívnu daň hovoria podľa Hillsa aj praktické dôvody. Trhová ekonomika už vo svojej podstate prináša majetkové nerovnosti, lebo odmeňuje viac profesionálne šikovných a najlepších. Tieto sociálne nerovnosti, ako sa im zvykne hovoriť, môžu podľa Hillsa spôsobiť silné sociálne napätie a zvýšiť zločinnosť v spoločnosti. Práve progresívna daň môže znížiť riziko týchto nežiadúcich javov: AUDIO: „Trh prináša so sebou veľa nerovností, ktoré sa v niektorých krajinách ešte zväčšili za posledné dve desaťročia. Trhové princípy môžu byť účinným spôsobom riadenia ekonomiky, pretože motivácia je dôležitá, takisto zodpovednosť za rozhodovanie o umiestnení firiem a investíciách. Nie je však zaručené, že spoločnosť sa vyrovná primerane s priepasťou medzi bohatými a chudobnými“. Výška daní je citlivou otázkou, škandinávsky uvedomelý súhlas s vysoko progresívnou daňou má aj silných odporcov v niektorých krajinách, osobitne v Spojených štátoch. Jej protipólom je tzv. proporčný daňový systém, ktorý poznáme pod termínom rovná daň. Spočíva v tom, že každý platí rovnako vysoké percento, napríklad 20 percent, nezávisle od príjmu. Aké sú argumenty stúpencov takejto dane? Rovnú daň si daňoví poplatníci veľmi ľahko vypočítajú, je to rýchlejší, efektívnejší a hlavne spravodlivejší princíp. Progresívne dane tiež nie sú motiváciou pre vytváranie bohatstva, pretože sú vlastne „trestom“ skupiny obyvateľstva s vyššími príjmami. Vyššie dane ich odrádzajú od ambícií zarábať viac peňazí a vytvárať tak nielen bohatstvo spoločnosti, ktorá ho potrebuje, ale v konečnom dôsledku aj ďalšie pracovné príležitosti. Negatívnu úlohu zohráva, osobitne v postkomunistickom svete, pokušenie priznať čo najmenej peňazí a vyhnúť sa tak vyšším daniam. Podľa Hillsa však výskum tieto argumenty nepotvrdzuje: AUDIO: „Jedným dôsledkom môže byť to, že ľudia si povedia: Prečo sa mám snažiť? Prečo mám robiť viac než je potrebné? A to samozrejme poškodzuje ekonomiku. Dôkazy však svedčia o tom, že ľudia musia platiť naozaj príliš vysoké dane, aby k takémuto trendu došlo“. Podľa Hillsa však treba tiež vziať na zreteľ iné formy zdaňovania, ako napríklad povinné sociálne poistenie, daň z predaja či daň uvalenú na výrobky ako tabak či alkohol. Tieto typy daní sú vo svojej podstate opakom progresívneho princípu a vyberú vyššie percento z peňaženky chudobného než bohatého. Je teda paradoxné, že aj keď chce spoločnosť zaistiť približne rovnaké percentuálne odvody daní, daň z príjmu musí byť progresívna do istej miery kvôli kompenzácii ďalších daní. Príkladom je podľa Hillsa Veľká Británia. Každý Brit by hneď povedal, že je progresívna na základe dane z príjmu. Ak sa však pričítajú k tomu dane z predaja a ďalšie, celkový systém vychádza ako proporčný. Diskusia o spravodlivosti výšky daní bude zrejme prebiehať ešte veľmi dlho. Zatiaľ by v postkomunistickom regióne napríklad pomohlo, keby oblasti spoločnosti, na ktoré nestačí štátna pokladnica, mohla podstatnejším spôsobom podporiť zo svojich peňaženiek vrstva bohatších s tým, že by ich k tomu motivoval aj primeraný systém znižovania daňového základu. Možno by pribudlo hospicov pre starých či drogovo závislých.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...