Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       18. február 2003 Majchrák odmieta, že na Najvyššom súde panuje „vojna sudcov" Jana Pankovčínová Už zajtra by mal Ústavný súd rozhodnúť, či bola voľba Štefana Harabina na post predsedu Najvyššieho súdu SR legitímna. Najvyšší súd od minulého týždňa dočasne vedie jeho podpredseda Juraj Majchrák. A ten už za pár dní stihol naštartovať na súde niekoľko reformných procesov, ktorým sa Harabin dovtedy bránil. Práve o nich hovorí príspevok Jany Pankovčínovej. Sudcovská rada pri Najvyššom súde ešte v pondelok podporila návrh Juraja Majchráka na zmeny takzvaného rozvrhu práce sudcov, ktorý je významným nástrojom zabezpečenia ústavného práva občanov na „zákonného sudcu". Toto ústavne garantované právo zabezpečuje občanom istotu, že ich spor dostane na stôl sudca či senát, zložený z viacerých sudcov, ktorý je príslušný o jeho veci rozhodovať, a teda nie vopred „vybraný" sudca alebo senát zložený spôsobom iným, ako predpisuje zákon. Lenže samotní sudcovia Najvyššieho súdu už od začiatku roka upozorňovali na nezákonné schválenie rozvrhu práce, ktorý nariadil v tejto chvíli expredseda súdu Štefan Harabin. Rozvrh totiž nedal pripomienkovať sudcovskej rade, a navyše niektoré senáty „zmixoval" zo sudcov dvoch vecne rozdielnych kolégií. Obrazne povedané, akokeby určil, že operáciu kolena bude viesť tím chirurgov zložený zo zubára, ortopéda a gynekológa. Všetci vyštudovali medicínu, ale každý sa špecializuje na inú oblasť podobne, ako to funguje na súdoch. Tejto praxi by malo byť po rokovaní sudcovskej rady Najvyššieho súdu nateraz koniec. Z dvanástich členov zmeny rozvrhu práce podporilo všetkých osem prítomných sudcov (potrebný bol súhlas šiestich). Prečo k tomu došlo, hovorí podpredseda súdu, Juraj Majchrák: AUDIO: „Sudcovská rada Najvyššieho súdu už vo svojom písomnom vyjadrení opakovane poukázala na to, že pokiaľ ide o rozvrh práce na rok 2003, tak pokiaľ sú v takzvaných 5-členných senátoch, ktoré rozhodujú o mimoriadnych opravných prostriedkoch, sú na obchodnom a občiansko-právnom kolégiu navrhnutí ľudia, ktorí sú z iných kolégií - teda v obchodnom ľudia z občiansko-právneho a naopak, nie je to v súlade so zákonom, ktorý hovorí celkom jednoznačne, že každý sudca môže byť členom len jedného kolégia." Prečo sudcovia sudcovskej rady už dávnejšie zlé rozhodnutie Štefana Harabina nezmenili? A prečo tak na ich odporúčanie urobil až zastupujúci predseda Juraj Majchrák? Tu je jeho odpoveď: AUDIO: „Sudcovská rada nemá v tomto smere rozhodovacie kompetencie a pán predseda vychádzal zo svojho vlastného výkladu, keď tvrdil, že sudcovia sú síce zaradení do kolégií, ale v senátoch môžu pracovať aj sudcovia z iných kolégií. Ja mám názor trošku iný a rešpektoval som v tomto smere odporúčanie sudcovskej rady, a preto som túto úpravu urobil." Verejnosť často pre právne zložitosti nechápe podstatu sporov, ktoré sa medializujú v súvislosti s predstaviteľmi Najvyššieho súdu a pomermi, aké tam panujú. Na našu otázku, či je vôbec možné bez ohľadu na to, kto bude definitívnym predsedom súdu prekonať zásadné názorové a už aj tvrdo osobné spory sudcov, alebo bude „vojna sudcov" pokračovať, Juraj Majchrák reagoval optimisticky: AUDIO: „Ale samozrejme, a ja by som nehovoril o nejakej vojne sudcov. Práve o tom som dnes hovoril aj na pracovnej porade, že sme tu všetci kolegovia na to, aby sme sa vzájomne aj rešpektovali, vážili si právny názor toho druhého, aj keď je iný ako môj, ale v tomto smere sme sa aj celkom dobre pochopili a myslím si, že tá situácia by sa dala veľmi rýchlo upokojiť, ak by sa zbytočne neventilovali niektoré veci, ktoré podľa môjho názoru sa dajú vyriešiť v diskusii bez akýchkoľvek zbytočných medializácií a výstupov, ktoré nesvedčia o tom, že naozaj ide o riešenie vecí, ale skôr osobných sporov." Zajtra podľa všetkého košickí ústavní sudcovia o spore, ktorý má dosah na menovanie predsedu súdu, rozhodnú. Tým by sa skončil aj dočasný mandát Juraja Majchráka viesť Najvyšší súd v čase neprítomnosti predsedu. Za týždeň zastupovania stihol rozbehnúť viacero reformných krokov - napríklad práce na zavedení elektronickej podateľne, ktorú podľa zákona musia mať všetky súdy a tak zabezpečiť, aby jednotlivé spory verejnosti boli prideľované sudcom počítačovým, náhodným spôsobom. Ako vníma toto svoje krátkodobé poslanie samotný Juraj Majchrák? AUDIO: „Ako prácu, ktorú bolo jednoducho potrebné urobiť. Ja som robil len svoju prácu, to čo mi zákon ukladá, neurobil som nič, čo by bolo v rozpore so zákonom, len kroky, aby sa situácia trošku upokojila, aby sa aj zlepšil ten imidž nášho súdnictva."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...