Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       7. marec 2003 Rozhovor s Marvinom Olaskym, ideovým guru amerického prezidenta Busha Daniel Raus Marvin Olasky je označovaný za ideového guru súčasného amerického prezidenta Georgea Busha. Je profesorom žurnalistiky v texaskom Austine, jednou z výrazných osobností na Acton Institute a vydavateľom týždenníka World. Napísal štrnásť kníh, z ktorých najznámejšou je „Tragédia amerického súcitu“. Na jeho myšlienkach, označovaných termínom „súcitný konzervativizmus“, bola založená Bushova predvolebná kampaň. Marvin Olasky žije v Texase spolu s manželkou a štyrmi deťmi - okrem svojich troch detí si adoptoval černošského chlapca. Otázky mu kládol Daniel Raus. RFE: Ste považovaný za otca myšlienky takzvaného súcitného konzervativizmu. Môžete v skratke povedať podstatu tohto konceptu? Olasky: Jeho podstatou je pomoc chudobným, spôsobom, ktorý je výzvou, ktorý je osobný a ktorý je duchovný. Podľa našej skúsenosti v Spojených štátoch vláda často zabezpečuje pomoc, ktorá skôr motivuje zostať v chudobe, ako sa z nej dostať. Často je tiež byrokratická, nie osobná. A neráta s vierou, ktorá je zvyčajne kľúčová, a to tak pre chudobných, ako aj bohatých, keď hľadajú zmysel, prekračujúci otázku jedla. RFE: Ste považovaný za intelektuálneho guru prezidenta Georgea Busha. Do akej miery uskutočňuje jeho administratíva myšlienky súcitného konzervativizmu? Kritici jeho návrhu rozpočtu napríklad tvrdia, že znižovanie daní pomôže bohatým, nie chudobným... Olasky: Treba povedať dve veci. V Spojených štátoch sme upadli do slepého zvyku, že pomoc chudobným je úlohou štátu a iné skupiny, ako cirkvi alebo synagógy, sa nemajú čo starať. Prezident Bush zdôrazňuje to, čo označuje termínom „na viere založené iniciatívy“ (faith based initiatives). To znamená, že cirkvi a iné náboženské organizácie by mali robiť viac, pretože môžu pristupovať k celému človeku a zaoberať sa jeho fyzickými aj duchovnými potrebami. Vláda to dobre robiť nemôže. Druhou vecou je znižovanie daní. Zistili sme, že nech vyberie štát koľkokoľvek peňazí, vždy ich utratí, aj keby to nemalo byť rozumné. Mnohé vládne programy potom skôr škodia, ako pomáhajú, pretože učia ľudí iba čakať na podporu, nie pracovať na sebe a vyvinúť iniciatívu na to, aby sa dostali z chudoby. Znižovanie daní pomôže štátu mať menej peňazí. Chudobní dostanú pomoc aj tak a navyše môžu mať nielen materiálnu, ale aj duchovnú pomoc. RFE: Aké problémy vidíte v postkomunistickom svete, ktorý sa prinajmenšom vonkajškovo zbavil marxizmu, ale zostalo mu dedičstvo komunistov? Olasky: Jeden problém, ktorý ja vidím, je zavedenie súkromného podnikania, do istej miery kapitalizmu, bez porozumenia, že tento systém funguje iba keď je založený na etike a zákonoch, rešpektujúcich jednotlivca a súkromné vlastníctvo a strážiacich spoločnosť pred ľuďmi, ktorí chcú uchopiť moc či neférovo vládnuť nad inými. Teda tými, kto chcú zneužiť politickú moc na ovplyvňovanie súdov, okrádanie iných, atď. V niektorých štátoch existuje určitý základ etiky a zákonov, v niektorých nie. Nemôžete to zvonka nanútiť nejakej kultúre, ktorá postráda zmysel pre poctivosť a fair play. Desaťročia komunizmu v mnohých krajinách ukázali, že moc sa udržiavala za cenu klamstva, a to vytvorilo etos, ktorý sa nedá jednoducho prepnúť na systém, založený na rešpekte voči človeku a jeho vlastníctvu. V takom prípade musí nastať najskôr kultúrna zmena, aby ekonomika začala fungovať. Hovorím ale všeobecne, vy žijete v tejto situácii, a ja by som povedal, že vidíte určitý pokrok. My v USA počujeme väčšinou o Rusku a ďalších krajinách, že je tam problém s korupciou, ale dá sa riešiť. Komunizmus bol ako mrazivá zima, a to, čo teraz prežívate, je lepšie, ako mať mrazivú zimu naveky. RFE: Najvážnejším problémom súčasnosti je Irak. Aký postoj majú k vojne americkí kresťania? Olasky: Povedal by som, že všeobecným pocitom je veľký smútok. Iba zopár ľudí v Spojených štátoch prežíva entuziazmus, čo sa týka vojny proti Iraku a niektorí ľudia sú aj proti. Väčšina ale so smútkom konštatuje, že to je asi nevyhnutné. Nechceme obetovať budúcnosť kvôli súčasnosti, „zachrániť“ mier za cenu toho, že za rok alebo za dva sa situácia ešte viac zhorší. Myslím, že americkí kresťania si dobre uvedomujú lekcie z čias Hitlera. Ak by vtedy Francúzsko a Británia zasiahli skôr, mohlo sa predísť mnohému teroru, utrpeniu, zabíjaniu a deštrukcii.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...