Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       10. marec 2003 Mikropôžičky pre začínajúcich alebo chudobných malých podnikateľov v USA Martin Votruba, Pittsburgh Keď mal Kalifornčan Jason Salfi 23 rokov bol jednak chudobný a jednak ho nebavilo, že na dovtedajších skateboardoch nemôže jazdiť tak rýchlo, ako by to bolo na strmých kopcoch San Franciska možné. Vymyslel si a vyrobil iný, dlhší skateboard, na ktorom sa mohol na hrôzu rodičov rútiť až 100-kilometrovou rýchlosťou. Potom vyrobil niekoľko podobných pre kamarátov. Nečakané však je, že dnes, o 7 rokov neskôr, z jeho dielne mesačne vychádza a predá sa niekoľko sto skateboardov. Taký rýchly zrod a rozvoj Salfiho firmy pravdaže nie je dôsledok naivnej predstavy o podnikaní podľa porekadla “babka k babce, budú kapce”. Je to výsledok životaschopného nápadu, pracovitosti a — začiatočného kapitálu. Ale komu by prišlo na um poskytnúť pôžičku mladému chudobnému skateboardistovi? Jason Salfi totiž patril k miliónom ľudí, ktorí sú z hľadiska bánk s potrebou vykazovať zisk príliš riskantní a ktorí potrebujú pôžičky tak nízke, že by banke aj v prípade úspechu zaistili zisk iba málo významný. Navyše to sú ľudia, ktorí za sebou buď nemajú niekoľko splatených pôžičiek, čím by prejavili svoju spoľahlivosť, alebo ktorí dokonca v minulosti iné pôžičky neboli schopní splatiť. V Spojených štátoch sa za posledných 20-30 rokov pomaly rozvinula sieť neziskových organizácií pomáhajúcich podnikať tým, ktorí by na to inakšie takmer nemali šance. Hovorí sa im mikropodnikatelia, čo znamená, že majú menej ako 5 zamestnancov, sú vo svojej firme vysoko osobne zaangažovaní a majú minimálny alebo nijaký kapitál či majetok. Väčšine týchto podnikavcov stačí začiatočná mikropôžička v sume nižšej ako priemerný ročný príjem, niekedy aj menej ako jeden podpriemerný mesačný plat. Neziskové organizácie, ktoré im pomáhajú, majú najrozmanitejší charakter: združenie pri nejakej farnosti, celoamerická mikropôžičková sieť, výbor na podporu podnikania vytvorený mestským úradom. Financie na mikropôžičky získavajú z vládnych aj súkromných zdrojov, alebo z kombinácie oboch. Vlastnú životaschopnosť si zaisťujú vyššími úrokmi, než by žiadala banka od spoľahlivého dlžníka s podstatne vyššou pôžičkou, no zároveň takmer o polovicu nižšími, než čo by malého podnikateľa stála mikropôžička vyúčtovaná na jeho kreditnú kartu. A hlavne neziskoví veritelia prísne kontrolujú, či sa pôžička využíva úmerne mikropodniku: nemožno ju využiť ani na splácanie iného dlhu, ani na nákup nehnuteľnosti či drahého auta. Účinnosť mikropôžičkových organizácií začala byť v poslednom desaťročí v americkom živote citeľná: akoby — po zarátaní rozdielov vo veľkosti oboch krajín — dnes na Slovensku takíto neziskoví veritelia podporovali až štvrť milióna mikropodnikov. Podľa nezávislého amerického prieskumu pritom 57% z nich funguje už najmenej 5 rokov a za ten čas sa ich priemerné zisky zdvojnásobili. Spomedzi tých, ktorí boli ako skateboardista Salfi pred mikropôžičkou pod americkou hranicou chudoby, tam dnes už vyše polovice nepatrí.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...