Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       13. marec 2003 Zákon o konflikte záujmov môže byť skvelý, ale... Eva Reiselová Po niekoľkých mesiacoch intenzívnych rokovaní je na stole návrh ústavného zákona o konflikte záujmov. Pod gesciou ministra spravodlivosti na ňom pracovala sedemnásťčlenná komisia zástupcov parlamentných politických strán, samosprávy, štátnej správy a mimovládneho sektora. Ten reprezentovala Aliancia Stop konfliktu záujmov, voľne združujúca viac ako 240 mimovládnych organizácií na Slovensku. Jej právnici tvrdia, že zákon môže byť výborný, ale aj nemusí. Prečo - vysvetlí Eva Reiselová: Pretože ide do schvaľovacieho procesu v dvoch alternatívach. Popisuje ich právnik aliancie Vladimír Pirošík: AUDIO: "V prvej, tej dobrej, ktorú podporujeme aj my, budú zahrnutí aj predstavitelia samosprávy, poslanci, starostovia, župani. V druhej alternatíve sa táto povinnosť nebude vzťahovať na predstaviteľoch samosprávy." Samospráva by teda mohla vypadnúť z batoha konfliktu záujmov, pritom decentralizácia jej dáva výrazné kompetencie a časom aj výrazné finančné prostriedky. Druhým rizikovým bodom je, že ústavný zákon bez vykonávacích právnych noriem nebude tým ideálnym riešením. Pracovná komisia už prestala pracovať a jej zástupcovia nevedia, ako, kedy a či sa budú pripravovať novely napríklad zákonov o štátnej službe, verejnej službe či obecnom zriadení. Tretia obava vyplýva z možnosti odloženia účinnosti zákona. Ak sa nenaplnia, mal by nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2004. Návrh zákona je v mnohých oblastiach progresívny, systémový a razantný. Vladimír Pirošík o ňom hovorí: AUDIO: "Je to to najlepšie, čo v tejto téme bolo kedy na stole." Návrh zákona - oproti právnej norme vlani parlamentom odmietnutej - rozširuje okruh osôb, na ktoré sa bude vzťahovať. Zjednodušuje aj prístup k informovanosti verejnosti. Podľa Pirošíka je v zákone liberálny režim k majetkovej deklárácii - informácie budú verejne prístupné napríklad na webových stránkach Národnej rady. Pre účely parlamentného výboru vznikne verejnému funkcionárovi povinnosť sprístupniť aj rovnopis daňového priznania. Tretím princípom je vynútiteľnosť práva. Aj tento je v novom návrhu riešený podstatne razantnejšie ako v neúspešnom Oroszovom. Opäť Vladimír Pirošík: AUDIO: "Pretože okrem iného a to treba povedať, že z iniciatívy ministra Lipšica, tam bola zakomponovaná sankcia, ktorú si mimovládky ani neodvážili navrhnúť - zánik mandátu v prípade konfliktu záujmov pri priamo volených funkcinonároch." Rovnako v konečnej fáze prešiel návrh mimovládiek, ktoré žiadali finančné sankcie demotivačného charakteru. Zákon ide s návrhom finančných pokút až do výšky piatich miliónov korún. Problém medzi poslancami môže spôsobiť aj klauzula o postzamestnaneckých obmedzeniach na dobu jedného až dvoch rokov. Analytička Transparency International Slovensko Daniela Zemanovičová upozorňuje: AUDIO: "Práve postoje k zákonu o konflikte záujmov budú veľmi dobrým testom, do akej miery sú skutočne ochotné jednotlivé politické strany a subjekty podporiť zákon, ktorý upcháva jeden kanál, cez ktorý by mohla tiecť korupcia. Asi nenarazíme na priamych odporcov, ale skôr bude taktika taká schovávacia, že sa budú vyhľadávať zástavné problémy a na základe toho sa bude ospravedlňovať neochota prijať zákon, ktorý ide do istej miery proti záujmom tých, ktorí ho majú prijať." Poľsko je v tomto smere pre ostatné krajiny vzorom - tam však už s prvou legislatívou tohto typu vyšli v roku 1990 a stále ju novelizujú. Tam môže funkcionár, ktorý sa dostal do mimoriadne vážneho konfliktu záujmov dostať trest piatich rokov odňatia slobody. Zatiaľ sa tak nestalo aj preto, že verejní činitelia sa snažia nevyhrotiť situáciu tak, ako napríklad jeden z pražských radných, ktorého príjem v obchodných spoločnostiach predstavoval mnohomiliónové sumy. Česko podobne ako Slovensko nemá dostatočnú legislatívu, v prípade spomínaného radného, jeho trestom bolo akurát to, že ho politická strana viac na kandidátku nepostavila.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...