Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       17. marec 2003 Vysokoškolák by mohol získať ročne na štipendiách a pôžičkách takmer 100 tisíc korún Eva Reiselová Ministerstvo školstva dnes predstavilo novelu zákona o vysokých školách. Podľa vopred daného prísľubu, spája ju aj s novým systémom pre študentov zo sociálne slabších rodín. Ak dnes sociálne štipendiá predstavujú približne 120 miliónov ročne, v budúcnosti by to mohlo byť až pol miliardy. Ako je projektovaný nový systém príspevkov na štúdium vysvetľuje v úvode príspevku Evy Reiselovej minister školstva Martin Fronc: AUDIO: "Náš návrh je taký, že výška školného by bola v rozpätí desať až dvadsať percent z priemerných nákladov. Tých desať percent je o čosi menej ako sedem tisíc korún ročne." Každá škola bude môcť rozhodnúť o výške príspevku v tomto rozsahu. Rozdiely budú môcť byť aj v rámci fakúlt či študijných odborov. Ak sú napríklad náklady na študenta práva okolo 30 tisíc korún ročne a škola si vzhľadom na atraktívnosť stanoví hornú hranicu, čiže 14 tisíc ročne, tak jej poplatky pokryjú takmer polovicu nákladov na študenta. V inom postavení budú napríklad veterinárne či umelecké odbory, kde ročné náklady štátu presahujú sto i stopäťdesiat tisíc za rok, ale príspevok študenta i tak nebude môcť byť vyšší ako dvadsať percent priemerných nákladov. A tie, napriek tomu, že sa to nezdá, tiež stúpajú. Ak sa vlani pohybovali okolo 6900 korún, v tomto roku by mohli byť okolo 7300 - takže treba rátať, že príspevok študenta bude z roka na rok rásť, ak budú rásť dotácie štátu vysokým školám. A to by mali, ak sa chce Slovensko - člen OECD - dostať aspoň na priemer tejto organizácie. Poplatky sa budú týkať všetkých študentov bez ohľadu na formu štúdia. A ak sú dnes rozdiely medzi zahraničnými a slovenskými študentami, po vstupe do Európskej únie budú platiť rovnaké pravidlá pre všetkých. V Nemecku na bezplatnom vysokom školstve bude aj Slovák študovať zadarmo a naopak Nemec, ak príde na Slovensko, zaplatí príspevok ako každý iný. Aby poplatky necítili najchudobnejší, upravuje a rozširuje sa aj systém sociálnych štipendií. Hranicou pre posúdenie výšky sociálneho štipendia by malo byť životné minimum na člena rodiny plus školné. Teda - povedzme, že poplatok na škole by bol sedem tisíc na rok. Potom mladý človek zo štvorčlennej rodiny, ktorej príjem nepresahuje 15 700 korún plus spomínané školné, by mohol dostávať mesačne sociálne štipendium 4620 korún. To je súčet životného minima a školného. V súčasnosti sa strop sociálneho štipendia rovná dvom tisíckam. Ďalšie porovnanie pridáva generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl ministerstva školstva Peter Mederly: AUDIO: "Dnes je hranica na priznanie sociálneho štipendia 3700 korún. Štátny rozpočet stoja sociálne štipendiá dnes okolo 120 miliónov korún ročne a dostáva ich 7700 študentov. Keď sme na týchto študentov aplikovali nový model, kde hranica štipendia bude 3920 korún, čo je životné minimum, navýšená povedzme o školné, dostali sme sa k hraniciam 200 miliónv. Samozrejme zvýšením hranice pribudnú ďalší študenti, o ktorých teraz už máme menej informácií, máme len odhad, ale predpkladáme, že by tá suma nemala rapídne presiahnuť 500 miliónov korún, ktoré rátame, že budú kryté zo štátneho rozpočtu, ale desať percent z vybraných príspevkov bude prispievať práve do tejto sumy." Okrem toho, že desatina školného pôjde na sociálne štipendiá, ďalších dvadsať percent z vybranej sumy nebudú môcť školy použiť inak ako na prospechové, športové a iné druhy štipendií. Rozšíriť sa má aj počet študentov využívajúcich študentské pôžičky. Zvýšiť by sa mali z dvadsať tisíc na štyridsať tisíc ročne. Tento model, ktorý tvorí viacero noviel zákonov, dnes odchádza na pripomienkové konanie, prejde bezpochyby komplikovanou diskusiou a ak zavŕši svoju legislatívnu cestu schválením v parlamente, platiť by mal od januára budúceho roka. Prvé príspevky na štúdium by potom šli na účty škôl už v letnom semestri prebiehajúceho akademického roka.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...