Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       18. marec 2003 Václav Klaus v Bratislave: Stará povesť nehrdzavie Milan Žitný Český prezident Václav Klaus sa počas dnešnej prvej oficiálnej zahraničnej návštevy na Slovensku stretol so svojím partnerom Rudolfom Schusterom, s predsedom parlamentu Pavlom Hrušovským a s premiérom Mikulášom Dzurindom. Poznámku k prvej ceste nového českého prezidenta do Bratislavy pripravil Milan Žitný. Zo striedania prezidentov na pražských Hradčanoch vyťažilo Slovensko dve prezidentské návštevy z Českej republiky bezprostredne po sebe. V januári sa rozlúčil odchádzajúci Václav Havel, aby pripomenul svoju víziu otvorenej občianskej spoločnosti. S jeho nástupcom Václavom Klausom prichádza odlišný typ politiky a politika - štátnika, zdôrazňujúceho iné akcenty. Havel bol jedným z duchovných otcov a priaznivcov spolupráce v rámci tzv.visegrádskej skupiny - dnešnej V-4, Klaus ju vždy odmietal ako nadbytočný pokus o regionálnu inštitucionalizáciu vzťahov. Jeho výhrada sa opierala aj o rozdielne vnútropolitické pomery v jednotlivých krajinách visegrádskej skupiny, ktoré nemohli plnohodnotne suplovať reálne vzťahy na základe medzištátnych zmlúv. Vlaňajšie udalosti v Maďarsku pred parlamentnými voľbami, keď V-4 bola nútená zmraziť na čas svoje summity kvôli Viktorovi Orbánovi a jeho ostrej rétorike s Benešovými dekrétmi voči Slovensku a ČR, podporili Klausovu argumentáciu. Nový český prezident zdôrazňuje na rozdiel od modelu V-4 dobré susedské vzťahy, čím má na mysli okrem Slovenska aj Poľsko, Nemecko a Rakúsko. So Slovenskom chce Václav Klaus udržiavať naviac príbuzenské vzťahy, ktoré nevyplývajú iba zo spoločnej sedemdesiatštyriročnej histórie, ale aj zo súčasnej colnej únie, vzájomného obchodu a vyše dvadsiatky zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi SR a ČR v období delenia spoločného štátu a niektoré z nich idú nad rámec bežných medzištátnych zmlúv medzi dvoma suverénnymi krajinami. Napriek tomu, že Václav Klaus je iný než Václav Havel a kladie dôraz na iné priority, ani on sa nemohol v uplynulých rokoch úplne vyhnúť niektorým vplyvom, prameniacim z vnútropolitických pomerov v SR. Obdobie vlád premiéra Vladimíra Mečiara zmrazilo napriek silným príbuzenským väzbám susedské vzťahy medzi oboma republikami. Počet návštev Václava Klausa na Slovensku bol za posledných jedenásť rokov minimálny - na rozdiel od neho Václav Havel ich absolvoval až dvanásť. Klausovo vyhýbanie sa Slovensku možno považovať tiež za spôsob, ako dať najavo nezáujem, povedané jednou vetou z istej anekdoty: "Nebolo o čom." V konečnom dôsledku aj tu sa prejavila Klausova stará povesť o tom, ako využívať viac pragmatický, politicky užitočnejší, než striktne zásadový prístup k otvoreným problémom. Keď to bolo v záujme štátu nutné, tak s Mečiarom rokoval, keď nebolo čo riešiť, cesty na Slovensko nevyhľadával. Pritom sa zabúda na to, že v posledných československých parlamentných voľbách Klausova ODS kandidovala aj do Slovenskej národnej rady v koalícii s Demokratickou stranou. Išlo tiež o politicky pragmatický pokus, ako byť v ústavných orgánoch nielen na federálnej úrovni, ale i na republikovej, kde by sa vstupom do SNR stal Klaus súčasťou slovenského parlamentu, čo by pravdepodobne oslabilo Mečiarovu pozíciu i silu trendov na rozdelenie štátu. Napokon však ani Klausov praktický, ani Havlov ľudský prístup k otázke udržania Československa neboli úspešné. Ak by to však bolo vyšlo, nepochybne by dnes bola Bratislava prišla o návštevu Václava Klausa ako českého prezidenta.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...