Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. marec 2003 Zápas o post predsedu Najvyššieho súdu pokračuje Jana Pankovčínová Súdna rada sa včera rozhodla nepočkať na pripravovanú vládnu novelu zákona a vyhlásila nové voľby šéfa Najvyššieho súdu. Zároveň oznámila, že pripraví vlastný zákon, hoci vládny návrh má na stole. Pokračuje Jana Pankovčínová. V rámci zaužívaných procedúr sa očakávalo, že Súdna rada kvalifikovane zhodnotí vládny návrh a v prípade nesúhlasu predloží vlastné pripomienky. Má na to vyčlenený časový i vecný priestor. Namiesto toho dala najavo, že pokračuje v škodlivom trende vytvárania napätých vzťahov s výkonnou mocou i politickým prostredím. Ministerstvo spravodlivosti pochopiteľne trvá na predložení svojho návrhu. Hovorí hovorca rezortu Richard Fides: AUDIO: „Podľa mojich informácií ministerstvo spravodlivosti túto legislatívnu normu nestiahne." Otázniky vyvoláva to, že Súdna rada chce v parlamente presadiť vlastný zákon prostredníctvom svojho člena a poslanca Jána Drgonca. Pri neexistencii zákona o lobingu sa už pomaly stáva bežnou praxou, že záujmové skupiny využívajú (ak nie zneužívajú) prostredie parlamentu na presadzovanie svojich záujmov. To je však - prostredníctvom poslancov a vlády - úloha politických strán, ktorých dôveru na základe programových zámerov testujú pravidelne voliči. Na rozdiel od Súdnej rady. Ján Drgonec sa tak dostáva aj do pozície, ktorá môže poukazovať na jeho etický konflikt záujmov. Do rady sa dostal menovaním vlády ako advokát. Dnes je ale poslanec koaličnej ANO a predsedom (pre prípravu zákonov) najdôležitejšieho parlamentného výboru - ústavnoprávneho. Prepožičaním svojho mena pod presadzovanie záujmov Súdnej rady môže vyvolať aj koaličnú roztržku. Nie je to totiž prvýkrát, keď bez vedomia koaličných partnerov predkladá svoj návrh zákona. Pri tom všetkom sa zároveň nedá vyhnúť dojmu, že manévre Súdnej rady slúžia len na zakrytie toho, aké má ťažkosti zvoliť neskompromitovaného sudcu na post šéfa Najvyššieho súdu. Po rokoch oprávneného boja za upevnenie nezávislého postavenia súdnictva sa tak síce pred dvoma rokmi štát vzdal väčšiny svojich právomocí zasahovať do tohto prostredia, avšak tí, ktorým jeho riadenie zveril do rúk, namiesto spravovania pokračujú v nezmyselných bojoch. Verejnosť už možno ani nevie, prečo a za čo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...