Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. marec 2003 Stranícke tance Juraj Hrabko O niekoľko hodín vyprší čas, počas ktorého ešte môže Saddám Husajn beztrestne opustiť Irak a zabrániť tak vynúteným opatreniam, ktoré sa rozhodla urobiť mnohonárodná koalícia. Existuje mnoho dôvodov, pre ktoré sa možno oprávnene domnievať, že tak Husajn neurobí. Myslia si to aj slovenskí politici a tak sa ešte pred samotným útokom na Irak v krajinke pod Tatrami rozpútala ďalšia politická vojna - útočníkom je strana SMER a napadnutým vládna koalícia a na počudovanie aj HZDS. Táto vojna má aj vlastné špecifikum - je ním spor o výklad uznesenia, ktoré iba pred mesiacom schválil parlament. Predmetné uznesenie "o vyslaní jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci spoločných akcií, týkajúcich sa Irackej republiky", pritom možnosti viacerých a rôznych interpretácií nedáva. Uznesenie má spolu štyri odseky. V prvom hovorí o maximálnom počte vojakov v jednotke - do 75 príslušníkov - a čase, kedy pre nich povolenie parlamentu skončí - 31. decembra tohto roka. V druhom odseku parlament odsúhlasil miesto pôsobenia jednotky, ktoré pomenoval ako "v krízovej oblasti v rámci spoločných akcií medzinárodnej koalície týkajúcich sa Irackej republiky". V treťom odseku poslanci súhlasili so zapojením jednotky "v záchranných a humanitárnych operáciách v prípade použitia alebo dôvodného podozrenia z použitia zbraní hromadného ničenia." A v poslednom odseku uznesenia súhlasil parlament s pôsobením jednotky aj "v prípadných vojenských akciách na vynútenie príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN na území Irackej republiky v súlade s mandátom OSN". Skutočnosť, že existujú viaceré výklady jedného uznesenia, je motivovaná výlučne stranícky. Požiadavka SMERu, aby vláda stiahla jednotku z krízovej oblasti je síce prirodzená - jeho poslanci hlasovali už proti jej vyslaniu - súčasný dovetok SMERu, aby tak "vláda rešpektovala uznesenie parlamentu", je však už spochybnením jeho rozhodnutia, ako aj parlamentu ako inštitúcie. Nič na tom nemení ani to, že SMER pritom povzbudzujú aj poslanci vládnej koalície: poslankyňa Masácová (SDKÚ)v rozpore s tým, za čo pred mesiacom hlasovala dnes tvrdí, že "slovenská jednotka by mala v Iraku plniť humanitárne poslanie a zasahovať až po podozrení z použitia zbraní hromadného ničenia". Podľa poslanca Figeľa (KDH), ktorý sa hlasovania zdržal, bola zase dôležitá utorková zhoda koaličných strán: "slovenská jednotka nepôjde nad rámec humanitnej operácie". O tom, čo, kedy a kde bude alebo nebude robiť slovenská jednotka, však môže rozhodnúť už iba vláda. Kým parlament nezmení vlastné uznesenie, záleží iba na nej. Predsedovi SMERu Ficovi viac záleží na budúcom uchopení moci, ako na osude slovenskej jednotky. Inak by nemohol odôvodňovať situáciu v Iraku s "chaosom v štruktúrach SIS a s kvalitou ľudí nominovaných Dzurindom na najvýznamnejšie posty".		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...