Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. marec 2003 Konflikt záujmov by mal podľa ministra Lipšica zahŕňať aj samosprávu Eva Reiselová Do medzirezortného pripomienkového konania sa na budúci týždeň dostane návrh zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, známejší pod názvom zákon o konflikte záujmov. O jeho základných pozitívach i negatívach z pohľadu mimovládnych organizácií rozhlasová stanica Slobodná Európa informovala minulý týždeň. Dnes sa k nemu vyjadril predkladateľ - minister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý ho charakterizuje v úvode príspevku Evy Reiselovej: AUDIO: "Návrh ústavného zákona je dobrý, je prísny a ja dúfam, že bude aj priechodný." Zákon, v prípade, že ho schváli parlament, sa bude týkať prezidenta republiky, poslancov Národnej rady, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu, predsedu a podpredsedu Najvššieho súdu i Najvyššieho kontrolného úradu, členov Súdnej rady, Bankovej rady Národnej banky Slovenska, riaditeľa SIS, generálneho prokurátora a ombudsmana. Majetkové priznania budú musieť podávať aj manželia, manželky a ďalší blízki, žijúci v jednej domácnosti. V alternatívnom návrhu by mal zahŕňať aj starostov a poslancov obcí, rovnako i predsedov a poslancov samosprávnych krajov. V alternatíve preto, že sa zatiaľ nenašla dohoda, či aj samospráva má byť obsiahnutá v tomto zákone. Minster Lipšic si myslí, že má: AUDIO: "Decentralizácia bude posúvať finančné prostriedky aj na úroveň samospráv. Vyššie územné celky budú hospodáriť s milardovými rozpočtami. Myslím si, že je dôležité, aby režimu tohto ústavného zákona podliehali aj predsatavitelia územnej samosprávy." Minuloročný snem Združenia miest a obcí Slovenska vo svojom uznesení prijal negatívne stanovisko k vtedajšiemu návrhu zákona o konflikte záujmov. Ten napokon neprešiel ani v parlamente, ale uznesenie trvá. Najbližší snem bude v apríli a podľa predsedu združenia Michala Sýkoru zaujme stanovisko aj k novému návrhu. Zatiaľ sa k nemu vyjadrovať nechce, pretože poslednú verziu nepozná. Vzhľadom na citlivosť témy však nevylučuje, že ešte pred snemom sa zíde aj republiková rada ZMOSu. Snem, na ktorý by mali prísť všetci členovia - teda vyše dva a pol tisíc, zvolí nového predsedu. Pri rozhodovaní určite zohrá úlohu aj postoj kandidáta ku konfliktu záujmov. Zo štyroch kandidátov sa rozhlasovej stanici Slobodná Európa dnes popoludní podarilo zastihnúť dvoch. Podobne však ako Michal Sýkora, ani nitriansky primátor Ferdinand Vítek bez poznania obsahu návrhu zákona nechce zaujímať konkrétne stanovisko. Druhým konfliktným miestom návrhu je inštitút postzamestaneckých obmedzení. Nezhodli sa na ňom všetky politické strany zastúpené v pracovnej skupine, ktorá sa podieľala na tvorbe návrhu ústavného zákona. Minister hovorí, že výhrady nemal SMER ani KDH, konkrétnejší byť nechcel. AUDIO: "Chcem hľadať konsenzus vtomto okamihu so všetkými stranami. Myslím si, že v tomto okamihu je prioritnejšia naozaj snaha nájsť konsenzus ako vytvárať konfliktnú klímu práve v čase, keď sa návrh ústavného zákona dostane do parlamentu. " Od začiaku sa na príprave návrhu podieľal predseda výboru Národnej rady, člen opozičného Smeru Igor Federič. Ten dnes skonštatoval: AUDIO: "Môžem povedať za seba a za náš poslanecký klub, že pripravovaný zákon je v takej podobe, že kvalitatívne posúva dopredu túto právnu úpravu a myslím si, že tých 25 hlasov poslaneckého klubu Smer určite zdvihne ruku za toto znenie." Návrh je, tak ako povedal minister prísny. Verejný funkcionár môže byť za jeho porušenie sankcionovaný od päť tisíc do päť miliónov korún, dokonca môže prísť o funkciu či mandát. O pokutách a mandáte prebehne trojstupňové rozhodovanie. Najprv vo výbore Národnej rady. Ak sa jeho tretina rozhodne, že treba postúpiť rozhodnutie plénu, musí sa tak stať. Tretím miestom bude Ústavný súd. Návrh zákona určuje aj lehoty, počas ktorých musí parlament i Ústavný súd rozhodnúť. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť už už 1. júla 2003, predstava ministra spravodlivosti je, že by sa ním mal parlament zaoberať na svojej májovej schôdzi. Keďže snem ZMOS bude v apríli, v rámci schvaľovacieho procesu by už malo byť známe aj jeho aktuálne stanovisko.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...