|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
25. marec 2003
|
25.marec 1988: Hviezdna hodina Slovenska
|
Milan Žitný
|
Dnes sa v Bratislave uskutočnila pod gesciou predsedu parlamentu Pavla Hrušovského spomienková slávnosť k 15.výročiu tzv. sviečkovej manifestácie. V nasledujúcej poznámke sa venuje tejto téme Milan Žitný.
AUDIO: Zvuková kulisa davu, počuť pokyny polície na použitie vodných diel.
Pokyn na zákrok policajných jednotiek proti demonštrantom, ktorý ste práve počuli, je starý pätnásť rokov. 25.marca 1988 na sviatok Zvestovania Pána sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave zišlo niekoľko stoviek občanov, aby zapálením sviečok vyjadrili svoj postoj k situácii v katolíckej cirkvi i k občianskemu životu v komunistickom režime. Odpoveďou režimu boli vodné delá, obušky, zatýkanie, výsluchy.
Táto ojedinelá a na svoju dobu mimoriadne odvážna verejná akcia nevyrástla sama od seba, zrodila sa v atmosfére osemdesiatych rokov, kedy sa podzemné hnutia, nielen katolícke, ale i občianske, postupne dostávali na povrch a dávali o sebe čoraz hlasnejšie vedieť. Pre katolícke prostredie na Slovensku boli mobilizujúcimi faktormi púte, vyhlásenie mariánskeho roku a do toho vhodne zapadla i podpisová akcia za prepustenie františkánov, ktorú 6.januára 1988 vyhlásil kardinál Tomášek a v ktorej sa na Slovensku vyzbieralo v krátkom čase vyše päťdesiattisíc podpisov. Samotná akcia dostala impluz zo zámoria od bývalého hokejistu Mariána Šťastného, aby 25.marca sa všade vo svete, kde žije väčšia komunita Slovákov, uskutočnili zhromaždenia pred československými ambasádami s transparentom československej mapy, na ktorú šliape sovietska čižma.
Z transparentov napokon zišlo, ale prvá organizovaná akcia proti režimu vo vtedajšom Československu nezostala bez povšimnutia. František Mikloško nazval o desať rokov neskôr túto akciu hviezdnou hodinou Slovenska. Správa, odvysielaná večer na vlnách Rádia Slobodná Európa, prebehla zahraničnými tlačovými agentúrami, takže ešte v ten večer a na druhý deň sa na celom svete hovorilo o bratislavskej udalosti, o tom, ako voči modliacim sa demonštrantom boli nasadené brutálne policajné sily a prostriedky.
Akciu priamo na mieste sledoval štáb rakúskej verejnoprávnej televízie a jej dvaja prominentní reportéri, Barbara Coudenhowe-Kalergi a Otto Hörmann, ktorému policajti prerezali na záznamovom zariadení káble a potom ich oboch predviedli na políciu. Barbara Coudenhowe-Kalergi komentovala po strávení celej noci na polícii celú situáciu slovami, že na sviečkovej manifestácii objavila Slovensko, aké dovtedy nepoznala.
Bola to na dlhý čas posledná hviezdna hodina Slovenska, ale čerpali z nej aj o desať rokov neskôr predstavitelia slovenskej politickej opozície, ktorí si vybrali 25.marec 1998 za príležitosť pripomenúť si sviečkovú manifestáciu a zároveň protestovať proti vtedajšiemu režimu premiéra Vladimíra Mečiara. Demonštrácia k desiatemu výročiu sviečkovej manifestácie mala pripomenúť aj dôležitosť dodržiavania občianskych a ľudských práv. Dnes, pätnásť rokov po "hviezdnej hodine Slovenska" sa uskutoční protestné zhromaždenie pred sídlom KDH v Bratislave na podporu antidiskriminačného zákona, na ktorom sa zúčastnia predstavitelia rôznych gayských a lesbických organizácií. Rozdiel nebude len v pätnástich rokoch, či v akcente na rešpektovanie práv menšín, ale najmä v tom, že na zhromaždení sa nezúčastnia vodné delá polície.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|