|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
28. marec 2003
|
Slovenský príbeh
|
Juraj Hrabko
|
Slovenské súdy zostávajú najnedôveryhodnejšou inštitúciou. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý dnes zverejnil Odbor mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu. Podľa jeho výsledkov súdom dôveruje iba 15,4, ale nedôveruje až 80,1 percent respondentov. Jednu z možných príčin nedôvery verejnosti k súdom, ponúka teraz Juraj Hrabko.
Keď v roku 1999 našla policajná hliadka pri cestnej kontrole v aute 18 kusov skladačiek kokaínu a nelegálne držanú guľovú zbraň s ďalekohľadom a štyrmi nábojmi, veľa ľudí nepochybovalo o tom, že vodič bude potrestaný. Ubudlo z nich potom, ako bolo preukázané, že ide o ústavného činiteľa - sudcu Okresného súdu v Poprade. A dnes je už situácia úplne iná - kým v roku 1999 ešte stále mnohí verili, že sudca-páchateľ nezostane bez trestu, po štyroch rokoch od jeho prichytenia pri čine, už tomu verí iba málokto.
Dôvodom je aj pondelkové rozhodnutie sudcu Okresného súdu v Žiline, ktorý rozhodol o zastavení trestného stíhania svojho popradského kolegu. "Je stále sudcom a na pokračovanie trestného stíhania je potrebný súhlas Ústavného súdu", vyhlásil sudca Hehejík. To je síce pravda, pretože od poslednej novely ústavy musí na trestné stíhanie sudcu dať súhlas najskôr Ústavný súd, napriek tomu však tvrdenie sudcu Hehejíka nie je presné - Ústavný súd totiž žiadosť o udelenie súhlasu odmietol s tým, že zákon mu neumožňuje v tomto prípade konať.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu, trestné stíhanie popradského sudcu bolo začaté v roku 1999 a obžaloba proti nemu vznesená v roku 2000. Teda v čase, kedy Ústavný súd ešte nemal kompetenciu vydávať súhlas alebo nesúhlas s trestným stíhaním sudcu. Tú nadobudol až od 1. júla 2001. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu z toho vyplýva, že "právomoc na udelenie súhlasu na trestné stíhanie sudcu vznikla až po začatí jeho trestného stíhania". A keďže v prechodných ustanoveniach novely ústavy nie je žiadny článok, ktorý by umožňoval používať túto právomoc Ústavnému súdu aj pred 1. júlom 2001, Ústavný súd uzavrel, že túto právomoc a v tomto prípade nemôže uplatniť. "Vzhľadom na to, že táto prekážka vylučovala konanie Ústavného súdu o žiadosti Okresného súdu v Žiline, bolo ju potrebné odmietnuť bez toho, aby ju Ústavný súd prejednal a rozhodol o nej," dôvodil Ústavný súd.
Ani rozhodnutie Ústavného súdu neprekáža sudcovi Hehejíkovi, aby trval a rozhodoval podľa vlastného výkladu zákona. Argumentuje, že pokiaľ nie je trestné stíhanie skončené, je súhlas Ústavného súdu potrebný, hoci ten rozhodol inak. A dodáva, že Ústavný súd "žiadosť zamietol", z čoho mu vyšlo, že súhlas na trestné stíhanie nedal. A to je viac, ako iba pozoruhodný výklad rozhodnutia Ústavného súdu.
Znamená totiž nerešpektovanie rozhodnutia Ústavného súdu sudcom. A z jednoduchého príbehu sa razom stal príbeh zvláštny: z banálneho prípadu páchateľa prichyteného pri trestnom čine, sa stal spor inštitúcií, či je alebo nie je potrebné rešpektovať rozhodnutia Ústavného súdu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|