Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       31. marec 2003 Iracká vojna: malé nadšenie ropných spoločností Martin Votruba, Pittsburg Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o argumentoch ropného priemyslu, ktorý — v rozpore s podozreniami niektorých slovenských komentátorov — nie je zákrokom Bieleho domu v Iraku a prípadným následným poklesom cien ropy nijako nadšený. V Spojených štátoch, na Slovensku aj inde časť ľudí prepokladá, že jednen z dôvodov, pre ktoré sa Biely dom rozhodol zakročiť v Iraku bol nátlak ropných firiem, aby sa tak zaistila lacná ropa. Tí, čo takto argumentujú mimo USA, vrátane Slovenska, pritom o záležitosti hovoria, akoby sa prípadné zníženie cien ropy po vojne týkalo len Američanov; akoby na Slovensku mestská doprava, súkromné autá a kamióny s tovarom jazdili na žinčicu. Bez ohľadu na to, že Slovensko nakupuje ropu z Ruska, a bez ohľadu na rozličné obchodné dohody, ak ceny ropy na svetovom trhu stúpajú, aj Slováci vždy platia pri benzínových čerpadlách viac. A pokiaľ ide o závislosť na rope zo zahraničia, Slovensko je prakticky 100%-ne závislé, kým Spojené štáty zaisťujú vyše polovice svojej potreby ropy z domácich zdrojov a jej najväčší zahraničný dodávateľ do USA nie je žiadna krajina na Blízkom východe, ale Venezuela. Životná úroveň Slovákov je samozrejme ako inde v rozvinutom svete priamo závislá od cien ropy nielen pre náklady na dopravu premietajúce sa do cien cestovných lístkov a tovaru v obchodoch, ale aj pre význam, aký má v slovenskom hospodárstve napríklad Slovnaft a rozrastajúci sa počet úspešných automobiliek či dodávateľov súčiastok na autá, ktorých odbyt by pri vysokých cenách ropy poklesol a s ním slovenské zárobky a počet pracovných miest. Pravda, nič z toho neznamená, že človek by práve kvôli tomu mal alebo nemal podporovať zákrok v Iraku, ale znamená to, že Američania, Slováci a ostatný svet majú na cenách ropy rovnaký, priamy záujem. Člen vydavateľskej rady najuznávanejších časopisov pre podnikateľov v ropnom priemysle Jusef Ibrahim — ktorý je sám proti zákroku v Iraku — v amerických oznamovacích prostriedkoch niekoľkokrát vysvetľoval, že predpoklad o údajnom úsilí Bieleho domu zákrokom v Iraku a prípadným následným znížením cien ropy vyhovieť americkým či medzinárodným ropným firmám, je omyl. Naftári totiž podľa neho majú väčšie zisky, keď je ropa drahšia. A zároveň, alebo možno ešte väčšmi im záleží na stabilite. Podľa Ibrahima ropné spoločnosti síce majú záujem preniknúť na iracký trh, ale z čisto obchodného hľadiska by namiesto vojny zrejme dali prednosť zrušeniu sankcií voči Iraku, tak ako to opatrene a možno sčasti v záujme existujúcich dohôd svojich firiem s Irakom zastávalo Francúzsko a Rusko. Pokračujúci Saddámov politický útlak v Iraku by vraj pri zrušení sankcií ziskom naftárskych spoločností uškodil len málo. Na rozdiel od predpokladov, že pri zákroku v Iraku ide o zaistenie lacnej ropy pre naftárske firmy, ropnému priemyslu podľa Ibrahima teraz — keďže sa už vojna začala — ide o jej čo najskorší koniec a o čo najrýchlejší vstup Iraku do Organizácie krajín vyvážajúcich ropu, ktorej cieľom je obmedzovať ťažbu ropy tak, aby jej ceny príliš nepoklesli.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...