|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
31. marec 2003
|
Iracká vojna: malé nadšenie ropných spoločností
|
Martin Votruba, Pittsburg
|
Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o argumentoch ropného priemyslu, ktorý — v rozpore s podozreniami niektorých slovenských komentátorov — nie je zákrokom Bieleho domu v Iraku a prípadným následným poklesom cien ropy nijako nadšený.
V Spojených štátoch, na Slovensku aj inde časť ľudí prepokladá, že jednen z dôvodov, pre ktoré sa Biely dom rozhodol zakročiť v Iraku bol nátlak ropných firiem, aby sa tak zaistila lacná ropa. Tí, čo takto argumentujú mimo USA, vrátane Slovenska, pritom o záležitosti hovoria, akoby sa prípadné zníženie cien ropy po vojne týkalo len Američanov; akoby na Slovensku mestská doprava, súkromné autá a kamióny s tovarom jazdili na žinčicu.
Bez ohľadu na to, že Slovensko nakupuje ropu z Ruska, a bez ohľadu na rozličné obchodné dohody, ak ceny ropy na svetovom trhu stúpajú, aj Slováci vždy platia pri benzínových čerpadlách viac. A pokiaľ ide o závislosť na rope zo zahraničia, Slovensko je prakticky 100%-ne závislé, kým Spojené štáty zaisťujú vyše polovice svojej potreby ropy z domácich zdrojov a jej najväčší zahraničný dodávateľ do USA nie je žiadna krajina na Blízkom východe, ale Venezuela.
Životná úroveň Slovákov je samozrejme ako inde v rozvinutom svete priamo závislá od cien ropy nielen pre náklady na dopravu premietajúce sa do cien cestovných lístkov a tovaru v obchodoch, ale aj pre význam, aký má v slovenskom hospodárstve napríklad Slovnaft a rozrastajúci sa počet úspešných automobiliek či dodávateľov súčiastok na autá, ktorých odbyt by pri vysokých cenách ropy poklesol a s ním slovenské zárobky a počet pracovných miest.
Pravda, nič z toho neznamená, že človek by práve kvôli tomu mal alebo nemal podporovať zákrok v Iraku, ale znamená to, že Američania, Slováci a ostatný svet majú na cenách ropy rovnaký, priamy záujem.
Člen vydavateľskej rady najuznávanejších časopisov pre podnikateľov v ropnom priemysle Jusef Ibrahim — ktorý je sám proti zákroku v Iraku — v amerických oznamovacích prostriedkoch niekoľkokrát vysvetľoval, že predpoklad o údajnom úsilí Bieleho domu zákrokom v Iraku a prípadným následným znížením cien ropy vyhovieť americkým či medzinárodným ropným firmám, je omyl. Naftári totiž podľa neho majú väčšie zisky, keď je ropa drahšia. A zároveň, alebo možno ešte väčšmi im záleží na stabilite.
Podľa Ibrahima ropné spoločnosti síce majú záujem preniknúť na iracký trh, ale z čisto obchodného hľadiska by namiesto vojny zrejme dali prednosť zrušeniu sankcií voči Iraku, tak ako to opatrene a možno sčasti v záujme existujúcich dohôd svojich firiem s Irakom zastávalo Francúzsko a Rusko. Pokračujúci Saddámov politický útlak v Iraku by vraj pri zrušení sankcií ziskom naftárskych spoločností uškodil len málo. Na rozdiel od predpokladov, že pri zákroku v Iraku ide o zaistenie lacnej ropy pre naftárske firmy, ropnému priemyslu podľa Ibrahima teraz — keďže sa už vojna začala — ide o jej čo najskorší koniec a o čo najrýchlejší vstup Iraku do Organizácie krajín vyvážajúcich ropu, ktorej cieľom je obmedzovať ťažbu ropy tak, aby jej ceny príliš nepoklesli.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|