Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       2. apríl 2003 Mimoústavný problém Juraj Hrabko Predseda parlamentu Pavol Hrušovský sa rozhodol zaradiť do programu nadchádzajúcej schôdze aj návrh na začlenenie Slovenska do NATO. Ide o prvú, začiatočnú fázu ratifikačného procesu na Slovensku, ktorý vyžaduje najskôr prerokovanie návrhu a vydanie súhlasu parlamentu s ratifikáciou. V druhej, záverečnej fáze tohto procesu, prezident republiky súhlas parlamentu zrealizuje svojim podpisom. Tak, ako je zrejmé, že druhá fáza ratifikačného procesu nemôže byť pred fázou prvou, rovnako je zrejmé, že zostavovanie programu patrí do kompetencie výlučne predsedu parlamentu. Hrušovského verdikt môže už zmeniť iba väčšina poslancov, keď predmetný bod z programu schôdze vypustí. Alebo ho odobrí, keď program schváli. Protokol k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Slovenskej republiky bol podpísaný splnomocnencami vlád členských krajín NATO a Slovenska 26. marca 2003 v Bruseli. Má iba tri články. Prvý z nich uvádza, že "po vstupe do platnosti tohto protokolu generálny tajomník NATO v mene všetkých zmluvných strán oznámi vláde Slovenskej republiky pozvanie na prístup k Severoatlantickej zmluve". V druhom článku je napísané, že "tento protokol nadobudne platnosť, keď každá zmluvná strana NATO oznámi vláde Spojených štátov amerických, že ho prijala. Vláda Spojených štátov amerických bude informovať všetky strany NATO o dátume prijatia každého takéhoto oznámenia a o dátume nadobudnutia platnosti tohto protokolu". A tretí článok uvádza, že "tento protokol, bude uložený v archívoch vlády Spojených štátov amerických. Náležite overené kópie protokolu doručí táto vláda vládam všetkých strán Severoatlantickej zmluvy". Podľa článku 10 zmluvy o NATO sa Slovensko stane zmluvnou stranou "dňom uloženia jeho listiny o pristúpení u vlády Spojených štátov amerických". Ústavní právnici zaradenie návrhu o prístupení Slovenska do NATO odobrili. Ústavne sa zdá byť všetko v poriadku - parlament má právo vydávať súhlas na ratifikáciu prezidentovi a prezident má povinnosť po dodaní súhlasu parlamentom zmluvu ratifikovať. Ústava mu nestanovuje žiadnu lehotu, takže môže zmluvu ratifikovať aj po roku od vydania súhlasu parlamentom. Tak, ako tomu bude aj v prípade ratifikácie zmluvy o NATO. Tzv. mimoústavný problém však predsa len vzniká - parlament totiž bude rozhodovať o dokumente, ktorý de iure neexistuje. Oficiálne pozvanie do NATO príde v zmysle prístupového protokolu až po ratifikácii všetkými členskými krajinami aliancie. Slovenský parlament sa tak prakticky bude zaoberať dokumentom, ktorý - i keď iba teoreticky - ešte vôbec na Slovensko nemusí prísť. Je to podobné, ako keby rokoval o vládnom návrhu zákona, ktorý mu však ešte vláda nepredložila, ale iba sa zaviazala predložiť. Kľúčovou otázkou je, či je kultúrne a správne - a nie ústavne pohodlné - aby sa slovenský parlament oficiálne zaoberal "neoficiálnym" pozvaním, hoci o niekoľko mesiacov by mohol rokovať už o pozvaní "oficiálnom".		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...