Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       14. apríl 2003 Študenti odmietajú novelu vysokoškolského zákona Eva Reiselová Ministerstvo školstva pripravilo novelu vysokoškolského zákona, ktorej najproblémovejším miestom sa ukazuje návrh na spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Dnes sa k nemu vyjadrili zástupcovia Študentskej rady vysokých škôl. Spoplatnenie štúdia v princípe neodmietajú, majú však výhrady k jeho súčasnému návrhu. Viac Eva Reiselová. Príspevky na štúdium sa skloňovali už pri schvaľovaní zákona o vysokých školách vlani na jar. Ani politici, ani akademická obec sa nevedeli dohodnúť, ako majú vyzerať poplatky a či vôbec majú byť, preto sa ocitli v parlamente v alternatívach. Zásluhou poslancov Strany demokratickej ľavice bol napokon schválený zákon s bezplatným štúdiom. V minulom volebnom období však spoplatnenie vysokoškolského štúdia nebolo ani v programovom vyhlásení vlády. V tomto volebnom období je. Teda minimálne koaličné strany sa pri tvorbe vyhlásenia na spoplatnení zhodli. Po víkendovom zasadnutí svoje stanovisko vyjadrila reprezentatívna organizácia - študenstká rada vysokých škôl. Navrhuje všetky paragrafy týkajúce sa poplatkov zo zákona vypustiť. Zdôvodňuje prvý podpredseda rady Roman Antoš: AUDIO: "Nie je možné odhadnúť, aké budú dôsledky poplatkov vo vzťahu prístupu ku vzdelaniu. Administratívne náklady spojené s poplatkami budú extrémne vysoké. Ďalším dôvodom je zvýšený odchod študentov na zahraničné, prevažne české univerzity." Zástupcovia študentov sa na svojom víkendovom rokovaní stretli s ministrom školstva Martinom Froncom a s generálnym riaditeľom sekcie vysokých škôl ministerstva Petrom Mederlym. Opäť Roman Antoš: AUDIO: "Bola to sčasti konštruktívna diskusia, ale výsledok bol taký, že novela vysokoškolského zákona je politické rozhodnutie." Peter Mederly reaguje, že ak je programové vyhlásenie vlády politickým rozhodnutím, potom je ním aj časť vzdelávanie - a tá v oblasti vysokoškolského zákona o poplatkoch hovorí. Podľa prepočtov by v budúcom roku malo prísť na účty škôl vyše 1,2 miliardy korún. Z nich návrh zákona presne vyčleňuje podiel na sociálne štipendiá. Tie by sa mali oproti dnešným približne ôsmim tisíckam študentov dostať k štvrtine zo všetkých takmer 140 tisíc študentov slovenských vysokých škôl. Podpredsedníčka študentskej rady Lea Turzíková zdôrazňuje: AUDIO: "Mnoho peňazí, ktoré budú vybrané, pôjdu na administratívne náklady. Nepôjde to na skvalitnenie vzdelávacieho procesu." Návrh zákona presne stanovuje, na čo majú byť prostriedky od študentov použité, nehovorí nič o administratívnych nákladoch. Študenstská rada vysokých škôl vo svojom vyhlásení žiada ministerstvo školstva a vládu postupne zvyšovať dotácie na vysoké školy tak, aby sa Slovensko stalo porovnateľným s krajinami Európskej únie, ďalej požaduje porovnávaciu štúdiu systémov sociálneho zabezpečenia v Európe a vypracovanie analýzy sociálnej situácie študentov spolu s dopadovou štúdiou v prípade spoluúčasti študentov na financovaní vysokoškolského štúdia. Generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl ministerstva je presvedčený, že takto by sa dala riešiť situácia, keby malo Slovensko čas: AUDIO: "Ale moje stanovisko je, že nemôžeme dva tri roky analyzovať, pretože to vysoké školstvo je v absolútne krízovom stave a jednoducho my to musíme urobiť rýchlo." Slovenská rektorská konferencia nie je rovnako jednotná v názore na spoplatnenie štúdia, v jej radoch sa objavujú názory na možnosť univerzity zvoliť si - či chce alebo nechce vyberať príspevky od študentov. Svoje stanovisko ešte nedala ani Rada vysokých škôl, čo je ďalší reprezentant akademickej obce zo zákona. Podľa jej predsedu Libora Vozára, rada rokuje zajtra a na programe má aj novelu vysokoškolského zákona. Za zmienku stojí i účasť poslanca Smeru Roberta Madeja na víkendovom rokovaní študentov. Jeho argumety publikované v komerčnej sieti agentúry SITA sú takmer totožné so stanoviskom študentov. Nik z poslancov Národnej rady sa na verejnom zasadnutí Študentskej rady vysokých škôl nezúčastnil.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...