|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
19. apríl 2003
|
Nový výskum dejín podnebia - nový pohľad na globálne otepľovanie
|
Martin Votruba, Pittsburgh
|
Náš americký spolupracovník hovorí o novom a doteraz najrozsiahlejšom výskume historického vývinu podnebia, ktorý nepriamo zasahuje do diskusie o globálnom otepľovaní.
Už celé roky pribúda aktivistov aj politikov, ktorí hovoria o svetovom otepľovaní, akého rýchlosť za posledné storočie nemá obdoby, a varujú pred jeho následkami. Zatiaľ do veľkej miery márne naliehajú na vlády, aby pokutovali továrne, vypúšťajúce plyny, ktoré sa hromadia v ovzduší a spôsobujú — ako sa to označuje — skleníkový efekt.
K diskusii teraz pribudli pred dvoma týždňami zverejnené a vojnou v Iraku zatienené výsledky doteraz najrozsiahlejšieho prieskumu dejín svetového podnebia. Potvrdili tie predchádzajúce štúdie, ktoré sa zaoberali zmenami klímy zo skutočne dlhodobého pohľadu. Podľa spoločnej správy tímov dvoch z najuznávanejších amerických vedeckých inštitúcií Harvardovej univerzity a Smithsonovského ústavu otepľovanie v 20.-tom storočí vôbec nie je v dejinách najrýchlejšie a stúpajúce teploty sa ani zďaleka nazačali približovať niekoľko storočnému, v porovnaní s dneškom horúcemu obdobiu, aké zažili naši predkovia v stredoveku.
Oba tímy v spolupráci s odborníkmi z ďalších amerických vedeckých centier preskúmali výsledky práce tisícov vedcov za posledného takmer pol storočia. Porovnali hodnotenia údajov o podnebí v minulosti z najrozmanitejších zdrojov — sondy z polárneho ľadu, dávnoveké kroniky, letokruhy skamenených kmeňov, riečne, jazerné a morské usadeniny, množstvo a typ peľu v archeologických náleziskách, historický rast morských korálov a jaskynných kvapľov. Uzáver ich výskumu je, že za posledného asi jeden a pol tisícročia bolo svetové podnebie najteplejšie v stredoveku. Pokiaľ ide o Európu, napríklad v Británii sa vtedy bežne pestovalo hrozno a v Grónsku bolo plno zelene. Potom prišla malá doba ľadová. Práve z nej sa v poslednom storočí vynárame.
Najnovší a doteraz najširší výskum dejín podnebia nehovorí nič o tom, čo svet zachraňuje pred prehlbovaním doby ľadovej, teda čo je na príčine nedávneho otepľovania. Argumentuje len, že nemajú pravdu tí, ktorí označujú zvýšenie priemerných teplôt v posledných desaťročiach o niekoľko desatín stupňov Celzia za unikátny jav. Podľa autorov výskumu to tvrdia len štúdie, ktoré sa obmedzili na historicky nevýznamné obdobie niekoľkých storočí.
Klíma sa neprestajne mení a súčasné otepľovanie nie je čo aj len v pomerne krátkom rozpätí jedného-dvoch tisícročí ani najrýchlejšie, ani najväčšie. Navyše znamená odklon od novovekého obdobia ochladzovania, čo neznie tak zle v porovnaní s možnosťou návratu podstatne dávnejších dôb ľadových, za ktorých bola Škandinávia pokrytá ľadovcom a podnebie v ostatnej Európe sa ponášalo na dnešné podmienky za polárnym kruhom.
Spor o príčiny otepľovania a význam priemyselných emisií je do tej miery spolitizovaný, že na základe najnovšieho harvardského a smithsonovského výskumu ťažko očakávať významný presun názorov. Je to však najširšie doložená argumentácia podporujúca stanovisko menšiny odborníkov, podľa ktorých nie sú príčiny súčasného otepľovania jasné a ktorí ho pokladajú za priaznivejší vývin pre ľudstvo ako prípadné ochladzovanie.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|