|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
22. apríl 2003
|
Čo nevidí premiér, vidia občania
|
Juraj Hrabko
|
Podľa predsedu vlády Mikuláša Dzurindu "neexistujú na Slovensku dôvody, aby jeho občania žiadali v cudzine o politický azyl". Premiér to konštatoval po medializovaných informáciách, že František Baláž a jeho deti požiadali v Belgicku o politický azyl. Prirodzene, to, že premiér Dzurinda nevidí žiadny dôvod na to, aby rodina Balážovcov žiadala o politický azyl, ešte neznamená, že ho nevideli ani Balážovci, ktorí o azyl nielen požiadali, ale ho - podľa vyjadrenia ich právnika - aj dostali.
Verejný príbeh rodiny Balážovcov sa začal pred dvomi rokmi, kedy nad ránom vtrhli do ich domu traja muži. Spiacu rodinu začali biť a kopať, pričom ich matka, ktorá sa ich ponáhľala brániť, utŕžila takú silnú ranu bejzbalovou pálkou, že zraneniam o dva dni podľahla. Útočníkov sa podarilo neskôr chytiť a prokurátor ich obžaloval zo spáchania troch trestných činov - úmyselného ublíženia na zdraví s následkom smrti, pokusu ublíženia na zdraví a z porušovania domovej slobody. Podľa definitívneho rozhodnutia súdu malo spáchanie týchto trestných činov aj rasový motív - priznal to aj hlavný obžalovaný, ktorý na súde okrem iného a značne paradoxne povedal: "Vadí mi, že Rómovia robia kriminalitu". Páchatelia boli napokon odsúdení, hlavný z nich na sedem rokov odňatia slobody v najľahšej nápravnovýchovnej skupine.
Premiér Dzurinda sa však nemýlil v tom, keď oznámil: "Vyvíjame úsilie, aby sme potierali rasistické a xenofóbne prejavy, a ak sa vyskytnú, aby sme ich tvrdo pranierovali a zároveň postihovali podľa zákonov, ktoré sú porovnateľné so zákonmi ktorejkoľvek inej demokratickej krajiny". V prospech jeho vyhlásenia svedčia aj oficiálne údaje z ministerstva vnútra. Podľa ministerských štatistík bol zaznamenaný nárast rasovo motivovaných trestných činov, ale stúpla aj ich objasnenosť. V minulom roku bolo zistených 109 trestných činov s rasovým motívom, z toho 29 spáchaných násilnou formou. Ostatné boli spáchané formou verbálnych prejavov, podporou nacionalistických skupín, hnutí a podobne.
I keď sú to údaje oficiálne, nemusia byť aj pravdivé. Prejavy neznášanlivosti či intolerancie nie sú na Slovensku žiadnou zvláštnosťou, raritou či špecifikom. Možno ich vnímať v každodennom kolobehu a v každodennej oblasti. A rovnakou mierou - i keď v iných oblastiach - k nim prispievajú aj politici, médiá či bezdomovci. Pre Slovensko nie je príjemné, že rodina Balážovcov dostala v Belgicku politický azyl. Príjemné môže byť, že jeho udelenie bolo výnimočným, a nie konštantným prípadom. K tomu, aby neexistovali žiadne prípady udeľovania politického azylu slovenským občanom, však nie je potrebné to, aby dôvody na ich žiadosť nevidel premiér, ale aby ich nevideli samotní občania.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|