Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       22. apríl 2003 Čo nevidí premiér, vidia občania Juraj Hrabko Podľa predsedu vlády Mikuláša Dzurindu "neexistujú na Slovensku dôvody, aby jeho občania žiadali v cudzine o politický azyl". Premiér to konštatoval po medializovaných informáciách, že František Baláž a jeho deti požiadali v Belgicku o politický azyl. Prirodzene, to, že premiér Dzurinda nevidí žiadny dôvod na to, aby rodina Balážovcov žiadala o politický azyl, ešte neznamená, že ho nevideli ani Balážovci, ktorí o azyl nielen požiadali, ale ho - podľa vyjadrenia ich právnika - aj dostali. Verejný príbeh rodiny Balážovcov sa začal pred dvomi rokmi, kedy nad ránom vtrhli do ich domu traja muži. Spiacu rodinu začali biť a kopať, pričom ich matka, ktorá sa ich ponáhľala brániť, utŕžila takú silnú ranu bejzbalovou pálkou, že zraneniam o dva dni podľahla. Útočníkov sa podarilo neskôr chytiť a prokurátor ich obžaloval zo spáchania troch trestných činov - úmyselného ublíženia na zdraví s následkom smrti, pokusu ublíženia na zdraví a z porušovania domovej slobody. Podľa definitívneho rozhodnutia súdu malo spáchanie týchto trestných činov aj rasový motív - priznal to aj hlavný obžalovaný, ktorý na súde okrem iného a značne paradoxne povedal: "Vadí mi, že Rómovia robia kriminalitu". Páchatelia boli napokon odsúdení, hlavný z nich na sedem rokov odňatia slobody v najľahšej nápravnovýchovnej skupine. Premiér Dzurinda sa však nemýlil v tom, keď oznámil: "Vyvíjame úsilie, aby sme potierali rasistické a xenofóbne prejavy, a ak sa vyskytnú, aby sme ich tvrdo pranierovali a zároveň postihovali podľa zákonov, ktoré sú porovnateľné so zákonmi ktorejkoľvek inej demokratickej krajiny". V prospech jeho vyhlásenia svedčia aj oficiálne údaje z ministerstva vnútra. Podľa ministerských štatistík bol zaznamenaný nárast rasovo motivovaných trestných činov, ale stúpla aj ich objasnenosť. V minulom roku bolo zistených 109 trestných činov s rasovým motívom, z toho 29 spáchaných násilnou formou. Ostatné boli spáchané formou verbálnych prejavov, podporou nacionalistických skupín, hnutí a podobne. I keď sú to údaje oficiálne, nemusia byť aj pravdivé. Prejavy neznášanlivosti či intolerancie nie sú na Slovensku žiadnou zvláštnosťou, raritou či špecifikom. Možno ich vnímať v každodennom kolobehu a v každodennej oblasti. A rovnakou mierou - i keď v iných oblastiach - k nim prispievajú aj politici, médiá či bezdomovci. Pre Slovensko nie je príjemné, že rodina Balážovcov dostala v Belgicku politický azyl. Príjemné môže byť, že jeho udelenie bolo výnimočným, a nie konštantným prípadom. K tomu, aby neexistovali žiadne prípady udeľovania politického azylu slovenským občanom, však nie je potrebné to, aby dôvody na ich žiadosť nevidel premiér, ale aby ich nevideli samotní občania.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...