Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       22. apríl 2003 Deň Zeme - Na Slovensku aj v znamení odpadovej politiky Jaroslav Rozsíval Na celom svete si dnes prívrženci boja za kvalitné životné prostredie pripomínajú Deň Zeme. Málokto vie, že tento sviatok zaviedli pred 33 rokmi americkí študenti, ktorých horlivej aktivity za boj proti priemyselnému znečisťovaniu sa koncom šesťdesiatych rokov na politickej úrovni ujal senátor Gaylord Nelson. Ten vyzval na usporiadanie celonárodných demonštrácií proti pokračujúcemu znečisťovaniu životného prostredia. 22.apríla 1970 sa na tejto akcii zúčastnilo okolo 20 miliónov Američanov. Ako si však tento deň pripomínajú na Slovensku? Deň Zeme si tak ako po minulé roky pripomínajú slovenskí ochrancovia životného prostredia aj v roku 2003: Jedna organizácia - Spoločnosť priateľov Zeme - naplánovala na tento týždeň celý rad akcií, súvisiacich s jedným konkrétnym opatrením: zálohovaním jednorazových obalov. Ministerstvo životného prostredia plánuje totiž novelizáciu zákona o obaloch v zmysle požiadaviek EÚ a hodlá zaviesť dlho očakávané zálohovanie jednorazových obalov, predovšetkým tzv. PET fliaš. Hovorí predstaviteľ Spoločnosti priateľov Zeme Laco Hegyi: Hegyi: „Mimovládne organizácie, vrátane našej Spoločnosti, silne podporujú toto dôležité enviromentálne opatrenie, a to z dôvodov, že vratnosť obalov je najúčinnejším systémom zberu obalov, účinnejším ako triedený zber odpadov z obalov v obciach, zálohový zber vyzbiera 80 až 99 percent daných zálohovaných obalov, zatiaľ čo separovaný zber v obciach vie vyzbierať iba 10 až 40 percent obalov a recyklovať ich. Druhým dôvodom je, že sa výrazne zníži počet divokých skládok, znížia sa náklady obce na odpadové hospodárstvo a usporia sa vratne používané obaly, napríklad u niektorých ľudí stále obľúbené vratné sklené fľaše..." Ako však bude vyzerať toto opatrenie, teda zálohovanie jednorazových obalov v praxi? Na to sme sa opýtali hovorkyne MŽP Kataríny Kubíkovej: Kubíková: „ Aj v minulom roku, aj toho roku sú veľmi intenzívne rokovania so všetkými zainteresovanými, ktorých sa to týka, teda je to MŽP, priemysel, sú to výrobcovia, ktorí vyrábajú tieto fľaše, samozrejme je to obchod, kde by sa tieto fľaše mali vykupovať. Niektoré obchody už sa chystajú na zálohový systém, jednoducho sa namontuje linka, kde sa vykupuje sklenená fľaša a vedľa toho je hneď linka na PET fľašu, teda takýmto spôsobom je technológia zabezpečená." Sl.Európa: Akú máte odozvu od výrobcov PET fliaš? Kubíková: „Výrobcovia nie sú priaznivo naklonení tejto myšlienke, lebo zákon jednoznačne hovorí, že povinnosť zabezpečiť recykláciu má na starosti výrobca, ale musíme si uvedomiť, že doposiaľ výrobca s tým svojim materiálom nemal žiadnu starostlivosť, to bola starostlivosť občana - občan si zakúpil nápoj aj s PET fľašou a potom ešte raz zaplatil, keď to zahodil do smetného koša a smetiari to odviezli....“ Aké iné problémy stoja pred Slovenskom v súvislosti s ochranou životného prostredia? Hovorí opäť predstaviteľ mimovládnej organizácie Spoločnosť priateľov Zeme Laco Hegyi: Hegyi: „Na Slovensku sa stále nedarí rozvíjať triedený zber odpadov, pretože zálohovať možno iba nápojové obaly, prípadne niekoľko ďalších komodít, ale pre väčšinu odpadov nie je technicky reálny zálohový zber, takže je potrebné realizovať čo najefektívnejšie triedený zber a v tomto má SR veľké rezervy oproti trebárs štátom EÚ.“ SE: Čo by v tejto veci mala urobiť vláda? Hegyi: „Vláda už prvé kroky urobila, prijatím zákona o odpadoch. Zákon je prijatý v pomerne enviromentálne progresívnej forme, čo by sme radi ocenili...“ SE: Čo teda bráni uskutočneniu tohto zákona? Hegyi: „Je potrebný čas na zabehnutie systému triedeného zberu a určitých technológií, legislatíva tiež nie je dokonalá, chýbajú dôležité ustanovenia, či už pre prevenciu, predchádzanie vzniku, škodlivosti odpadov, chýbajú opatrenia pre triedenie a kompostovanie, zhodnocovanie biologických odpadov, čo je aj prioritou EÚ. Chýba legislatíva na účinné triedenie a recykláciu stavebnej sute...“ SE: Hovoríme o opatreniach , ktoré sa vlastne týkajú celého štátu, do akej miery by sa ale na tom mali podieľať samosprávy? Hegyi: „Samosprávy môžu urobiť veľmi veľa, môžu prijať dobré, všeobecne záväzné nariadnia, kde budú konkrétne opatrenia pre prevenciu, ktoré povedú v reálnej praxi k prevencii, či už v prípade mestského úradu, ktorý by mal ísť príkladom a ktorý by mal tlačiť na výrobcov a obchodníkov v obci, alebo občanov a motivovať ich k prevencii a k triedenému zberu: V triedenom zbere môžu občanov a podnikateľov motivovať do zapojenia sa systémom množstevného zberu, t.zn. že poplatky za odpady by sa mali platiť podľa reálnej produkcie množstva odpadu a tí, ktorí sa zapoja do triedeného zberu, by mali platiť nižšie poplatky, ako tí, ktorí sa nezapoja...“ SE: Čiže dá sa predpokladať, že tá iniciatíva je veľmi dôležitá na tej regionálnej, lokálnej úrovni? Hegyi: “Je rovnako dôležitá na vládnej úrovni, pretože bez toho, aby sa vytvorili ekonomické nástroje, ktoré poskytnú financie obciam na triedený zber, tak by sa ten zber nerozvinul, ale máme recyklačný fond a obce od neho môžu žiadať peniaze, samosprávy by sa mali intenzívnejšie venovať motivácii občanov a podnikateľov do zapojenia sa do triedeného zberu pre recykláciu...“ SE: Akou formou sa snaží vaša Spoločnosť priateľov Zeme vplývať práve na verejné povedomie? Hegyi: „Jednak intenzívnou osvetou, usporadúvame množstvo informačných stánkov a prednášok, usporiadame niekoľko odborných seminárov pre obce a priemysel, vypracovávame štúdie, publikujeme príručky pre samosprávy, tých aktivít je mnoho...“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...