Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       25. apríl 2003 Aký dopad bude mať zrušenie paragrafu 156 Trestného zákona na trestné stíhanie Petra Tótha? Milan Žitný Parlament schválil vo štvrtok novelu Trestného zákona, ktorou okrem iných zmien zrušil na návrh poslanca Tomáša Galbavého paragraf 156, ktorý definoval trestný čin útoku na verejného činiteľa. O niektorých dôsledkoch tejto zmeny je nasledujúca poznámka Milana Žitného. Slovenský Trestný zákon sa veľmi pomaly, ale predsa len zbavuje posledných zvyškov komunistického autorstva, povahy chápania trestných činov a delenia občanov na rozličné kategórie. Vo štvrtok sa podarilo poslancovi Tomášovi Galbavému z klubu SDKÚ využiť príležitosť a jeho návrh na vypustenie paragrafu 156 plénum v rámci novely Trestného zákona schválilo. Podľa tohto paragrafu kto hrubo urazil alebo ohovoril verejného činiteľa pri výkone jeho právomocí alebo pre tento výkon, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom. Charakter a filozofia tohto paragrafu hovorili, že verejný činiteľ je viac než občan, patrí do inej, významnejšej kategórie ľudí, čím požíva vyššiu špeciálnu ochranu, a preto verbálny útok na jeho integritu podlieha zvláštnej trestnej sankcii. Pritom Trestný zákon pozná veľmi podobný, ak nie prakticky totožný paragraf s rovnakou trestnou sadzbou pre tých, ktorí verbálne urazia občana, ktorý nie je verejným činiteľom - ide o trestný čin ohovárania podľa paragrafu 206 Tr.zákona. Odstránenie paragrafu 156 z Trestného zákona možno potom chápať ako zrovnoprávnenie občana a verejného činiteľa pred Trestným zákonom - ich ochrana bola až teraz, 13 rokov po páde komunistického režimu, postavená na rovnakú úroveň. Zrušenie paragrafu 156 má však aj istý nádych pikantnosti. Začiatkom marca totiž vojenská prokuratúra obvinila bývalého novinára a v tom čase riaditeľa sekcie kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Petra Tótha z trestného činu útoku na verejného činiteľa práve podľa tretieho odsedku paragrafu 156. Prokuratúra dospela po preštudovaní zhromaždených dôkazov vyšetrovateľmi, že Peter Tóth je tá osoba, ktorá anonymne posielala koncom januára z hotela Danube faxom do redakcií slovenských médií trestné oznámenie na ministra vnútra Vladimíra Palka. Tóth sa k autorstvu síce nepriznal, ale priamo počas posielania faxov bol identifikovaný niektorými novinármi. V poslednom čase sa objavili fámy, že ktosi sa pokúsil zastrašovať pracovníkov hotela Danube, ktorí boli vypočutí ako svedkovia a tiež potvrdili totožnosť Petra Tótha. Otázkou teraz je, čo bude s jeho trestným stíhaním, keď príslušný paragraf stráca 1.septembra účinnosť? Odpoveď podľa niektorých expertov na trestné právo je jednoduchá - trestný skutok bude prekvalifikovaný na trestný čin ohovárania podľa paragrafu 206, pretože formálnu stránku trestného činu nemožno poprieť - skutok spáchaný bol, pôjde iba o dokázanie jeho vedomého spáchania. Inou pikantnosťou tohto príbehu obskúrnych spravodajských metód práce príslušníka SIS je skutočnosť, že sa tajná služba musela uchýliť počas nedávneho škandálu s nelegálnymi odposluchmi k anonymnému podávaniu trestných oznámení na ministra vnútra, ktorý je v normálnych pomeroch a za normálnych okolností prirodzeným a prvým partnerom pri ochrane bezpečnostných záujmov štátu. Útok na štátny orgán predstaviteľom iného štátneho orgánu nemá v Trestnom zákone svoj špeciálny paragraf, pokiaľ nebudeme citovať trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Tento trestný skutok by mohol pribudnúť Petrovi Tóthovi v prípade, že by vojenská prokuratúra dokázala, že v čase podávania trestného oznámenia bol Peter Tóth už dlhší čas príslušníkom SIS.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...