|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
25. apríl 2003
|
Vyšetrovatelia bez vyšetrovacích kompetencií
|
Juraj Hrabko
|
Poslanci dnes odmietli vydať súhlas na trestné stíhanie svojho kolegu Viliama Soboňu a rozhodli o vrátení jeho kauzy do mandátového a imunitného výboru parlamentu. Komentár pripravil Juraj Hrabko.
Rozhodnutie parlamentu nevydať súhlas na trestné stíhanie poslanca HZDS Viliama Soboňu, ale vrátiť jeho prípad na opätovné prerokovanie späť do mandátového a imunitného výboru nie je prekvapujúce, ale šokujúce. Poslanci si ním totiž uzurpovali moc, ktorá však podľa ústavy nepatrí zákonodárnej moci, ale patrí do "rezortu" moci výkonnej. Presnejšie, vyšetrovacím orgánom. Parlament má v zmysle ústavy povinnosť rozhodnúť iba o tom, či dá alebo nedá súhlas na trestné či disciplinárne stíhanie poslanca alebo jeho posadenie do väzby. Je nepochybné, že parlament je politickým orgánom a teda aj jeho rozhodnutia sú rozhodnutiami politickými, nie odbornými. I keď samotní poslanci si zrejme myslia opak.
Istý prelom vo vnímaní poslaneckej imunity nastal po voľbách v roku 1998, kedy sa vystriedali vládne garnitúry a parlament začal vydávať súhlas s trestným stíhaním poslancov - hlavne Ivana Lexu, ale aj Gustáva Krajčiho, Imricha Sládečka či Víťazoslava Mórica. Pred voľbami v roku 1998 síce tiež parlament viackrát rokoval o vydaní súhlasu alebo nesúhlasu s trestným stíhaním poslancov, ale vždy rozhodol jednoznačne - súhlas na trestné stíhanie nevydal a podľa vtedy platnej ústavy tak trestné stíhanie v danej veci navždy vylúčil. Nešlo pritom iba o alkohol zistený u poslancov pri vedení vozidla, ako v prípade poslanca SMK László Nagya či ťažkého ublíženia na zdraví spolujazdcom, ako tomu bolo v prípade poslanca Jána Langoša. Najočividnejším prípadom zneužitia imunity bola kauza poslanca HZDS Jána Belana, ktorý do parlamentu nastúpil namiesto vylúčeného Františka Gauliedera a potom, ako už bolo voči nemu začaté trestné stíhanie za ťažké ublíženie na zdraví, keď svojim autom zrazil chodkyňu.
Hlavným dôvodom na vrátenie kauzy Soboňa do mandátového a imunitného výboru parlamentu bolo to, že predseda tohto výboru Lintner (ANO) "uznal Soboňovu námietku, že jeho advokát, na rozdiel od vyšetrovateľov a prokurátorov nemal možnosť vystúpiť na rokovaní výboru". Azda niet očividnejšieho príkladu vedúceho k záveru, že výbor a parlament sa hrajú na vyšetrovateľov, namiesto toho, aby vyšetrovanie umožnili. Umožnenie vyšetrovania pritom vôbec neznamená aj automatické vznesenie obvinenia, či odsúdenie dotyčnej osoby, keďže vyšetrovaním sa môže aj preukázať, že podozrivý zákon vlastne neporušil.
Pán Bayer už v roku 1966 vo svojej štúdii Imunita a privilégium napísal, že život štátu a obraz práva môžu byť očistené len vtedy, ak zmizne inštitút poslaneckej imunity. "Nezmení sa tým nič iného ako to, že poslanci budú vo svojich vyjadreniach, na svojich cestách, rokovaniach a vôbec opatrnejší. A to isto štátu ako celku neuškodí," konštatoval. Je to možno radikálny názor, ale vystihuje podstatu poslaneckej imunity: nemožnosť postihovať poslanca za hlasovanie a prejav v parlamente je správna, možnosť vyhnúť sa stíhaniu za priestupky a trestné činy, vrátane závažných, správna jednoducho nie je.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|