Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       28. apríl 2003 Terorizmus: aj čiastočné obmedzenie slobôd a súkromia vnímajú niektorí Američania ako priveľké Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o otázkach aktivistov a politikov o rozsahu a užitočnosti nedávneho uľahčenia postupu polície pri pátraní po teroristoch. Kým teroristické útoky na New York a Washington zo septembra roku 2001 zostávajú v mysliach Američanov živé, s plynutím času sa čoraz väčšmi aktivizuje tradičná americká demokracia zdola a pýta sa na opodstatnenosť takzvaného Vlasteneckého dekrétu. Kongres ho schválil necelé 2 mesiace po septembrových útokoch, aby odstránil prekážky v rýchlosti postupu polície pri pátraní po teroristoch. So žiadosťou o objasnenie, ako sa niektoré jeho časti uplatňujú, sa na príslušné ministerstvá obrátili aj niektorí poslanci oboch strán. Severokalifornské mestečko Arcata nedávno dokonca schválilo uznesenie, ktoré zakazuje požiadavky federálnej polície vychádzajúce z Vlasteneckého dekrétu dobrovoľne splniť. Vlastenecký dekrét uľahčil postup americkej federálnej polície FBI v menšej miere, než aká je prax v mnohých demokratických krajinách. No požaduje napríklad, aby knižnice museli vyšetrovateľom vydať záznamy kníh vypožičaných podozrivými osobami. Umožňuje osoby zdržiavajúce sa nelegálne v Spojených štátoch zadržať na čas, na aký bez obžaloby nemožno zadržať amerického občana. Vytvára predpoklady na to, aby polícia mohla žiadať o povolenie odpočúvať všetky hovory konkrétnej podozrivej osoby a nie ako doteraz, podávať osobitné žiadosti o odpočúvanie každého nového telefónneho čisla, aké podozrivý začal používať. Kritici dekrétu postupujú aj súdnou cestou. Únia za americké občianske slobody napríklad federálnu vládu zažalovala v zastúpení dvoch žien, ktoré na letisku v San Francisku polícia pred nástupom do lietadla zadržala, dokým neoverili, či ich mená nie sú na zozname osôb podozrivých z napomáhaniu teroristom. Obe odleteli načas, no žaloba okrem iného žiada, aby úrady obom Američankám oznámili, či ich mená na zozname skutočne sú. Odpor niektorých aktivistov a politikov voči častiam Vlasteneckého dekrétu sa môže pri pohľade zo zahraničia zdať málo podložený a podobne ich námietky kritizujú americkí stúpenci dekrétu. No kým európske dejiny posledných dvoch storočí sú prevažne dejinami postupného odbúravania absolutistickej centrálnej moci, americké dejinú sú opačné — postupné prenechávanie časti právomocí vysoko nezávislých obcí, okresov a štátov federálnej vláde. Kritika Vlasteneckého dekrétu je súčasťou úsilia tých, ktorí chcú ponechať čo najviac právomocí a zodpovedností “dole”, pokiaľ možno priamo občanovi. Hoc teda rozhodnutie proti dekrétu schválené v mestečku Arcata nemôže platnosť federálneho zákona zrušiť, je možné že podobné gesto urobia aj iné obce. V Honolulu navyše poslanec Roy Takumi predložil návrh rezolúcie proti Vlasteneckému dekrétu, ktorá by mala platnosť pre celý štát Havaj. Tak ako mestská rada Arcaty, aj on vie, že nemôže zrušiť platnosť federálneho zákona. V americkej diskusii o rovnováhe medzi osobnými slobodami a osobnou bezpečnosťou však chce posilniť hlasy tých prvých.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...