Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       29. apríl 2003 Černobyľ – vplyv jadrovej katastrofy na ukrajinskú faunu Jaroslav Rozsíval/ Askold Krušelnicky Aj 17 rokov po výbuchu atómového reaktora elektrárne v ukrajinskom Černobyle pokračujú vedci v skúmaní dôsledkov jadrovej havárie: Vplyv rádioaktívneho žiarenia na človeka je už veľmi dobre známy, výskumu dôsledkov žiarenia na životné prostredie sa však doteraz venovalo menej pozornosti. Ukrajinským vedcom sa najnovšie podarilo zistiť prekvapujúce zmeny správania sa primitívnych živočíchov v zasiahnutej oblasti. Správa ukrajinských vedcov, uverejnená v dvoch najprestížnejších britských vedeckých časopisoch The New Scientist a Journal of Enviromental Radioactivity, sa zaoberá skúmaním správania sa troch druhov červov, žijúcich v oblasti Čenobyľu. Červy, ktoré sa za normálnych okolností rozmnožujú obojpohlavne, sa totiž začali rozmnožovať jeden s druhým. Takto znie základné zistenie ukrajinských vedcov, ktoré môže znieť pre laika bezvýznamne, ale z pohľadu biológa ide o informáciu par excellence. Výskum je považovaný za jeden z prvých významných dôkazov ničivého vplyvu rádioaktívneho zamorenia na životné prostredie na Ukrajine. Dôkazov o vplyve žiarenia na ľudský organizmus je už veľa, ale štúdie, zaoberajúce sa podrobne vplyvom ničivého výbuchu jadrového reaktora na prírodu sa zatiaľ uskutočnili iba okrajovo a naše vedomosti o tejto problematike sú preto veľa skromnejšie. Všetky protiradiačné opatrenia sa doteraz brali iba cez prizmu vplyvu žiarenia na človeka. Tento pohľad však ostro kontrastuje s výsledkami výskumu Genadija Polikarpova a Viktórie Cycuginovej z Inštitútu biológie južných morí v krymskom Sevastopole: Obaja vedci porovnali rozmnožovanie troch druhov červov, žijúcich v blízkosti Černobyľu, s rozmnožovaním tých istých živočíchov, žijúcich v 20 kilometrovej vzdialenosti. Červy žijú v sedimentoch jazier v podobných tepelných a chemických podmienkach. Avšak černobyľské živočíchy boli na rozdiel od tých vzdialenejších vystavené 20 násobne silnejšej radiácii. Ich sexuálne správanie však akoby naznačovalo, že ide o celkom iný druh: namiesto hermafroditov sa z nich pod vplyvom radiácie stali červy s rozličným pohlavím. Podľa vedcov sa tak červy začali správať preto, aby si ich druh mohol zachovať gény, ktoré ich dokážu lepšie ochrániť pred radiáciou – prirodzeným výberom kvalitnejších jedincov akoby sa tak červy snažili prežiť hroziace vyhynutie. Radiácia môže mať teda oveľa ničivejšie dôsledky na prírodu, ako sa predpokladalo. Hovorí redaktor časopisu New Scientist Rob Edwards: Audio:„Autori ukrajinskej správy nám hovoria, že ak ovplyvňuje radiácia z Černobyľu spôsob rozmnožovania sa červov, mohlo by to ovplyvniť aj iné formy života v prírode. Mohlo by to ovplyvniť spôsob rozmnožovania sa zvierat inými, menej viditeľnými spôsobmi a myslím si, že je dôležité skúmať tieto veci aj ďalej, pretože jednoducho momentálne nič nevieme.“ Medzinárodná komisia pre rádiologickú ochranu ICRP odporúča normy rádioaktívneho žiarenia, ktoré sú záväznou súčasťou pravidiel, vydaných Medzinárodným úradom OSN pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni. Avšak doteraz neboli prijaté žiadne podobné normy pre oblasť prírody, konkrétne zvierat. Táto téma sa však už ocitla na stoloch vedeckých rád a komisií, ktoré zvažujú prijatie adekvátnych opatrení pre oblasť fauny a flóry. Hovorí tajomník komisie ICRP Jack Valentin: Audio: „V tejto fáze ešte nenavrhujeme regulačný systém. Iba hovoríme, že v budúcnosti budeme musieť prijať aj opatrenie, týkajúce sa zvierat. Zatiaľ však neexistujú žiadne normy pre živočíchy.“ V každom prípade sa však ukrajinským vedcom podarilo potvrdiť, že rádioaktívne žiarenie je jednou z najnebezpečnejších hrozieb pre život na Zemi: ovplyvňuje správanie sa živých organizmov a núti ich k mutáciám, ktorých dôsledky zatiaľ nevieme odhadnúť. V prípade skúmaných červov ide o mutácie s cieľom zachovania druhu, avšak ďalšie výskumy v tejto oblasti môžu priniesť aj prekvapujúcejšie výsledky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...