|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
29. apríl 2003
|
Odbory cítia ohrozenie svojho vplyvu
|
Oľga Štefucová
|
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zmenilo v predloženej Stratégii zamestnávania vo verejnom sektore filozofiu kolektívneho vyjednávania. Reakcia odborov nedalo na seba dlho čakať. Viac už Oľga Štefucová.
Odboroví predáci sa totiž návrhmi zákonov o verejnej a štátnej službe cítia byť ohrození. A aj keď navonok hovoria o ohrození sociálnych istôt zamestnancov a likvidácii sociálneho štátu, v prípade stratégie - ktorú v súvislosti s reformou zamestnávania vo verejnom sektore predložilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny - sa na tieto odborárske výhrady treba pozrieť aj z iného uhla. Návrh totiž zásadným spôsobom mení postavenie a právomoci odborárskych orgánov pri tvorbe kolektívnych dohôd a vyjednávaní o ich podmienkach. A odborári sa cítia byť vytesnení z rozhodovacieho procesu. Dokonca natoľko, že podľa viceprezidenta Konfederácie odborových zväzov Igora Lenského ide o:
AUDIO: "Pokus zásadným spôsobom odstrániť zbytky sociálneho štátu na Slovensku, pretože verejný sektor a verejné služby zohrávajú do značnej miery túto úlohu. My to vnímame tak, že štát sa rozhodol definitívne zbaviť akejkoľvek povinnosti a preniesť všetky nepríjemné kompetencie na samosprávu."
Podstatou odborárskych výhrad je však obmedzenie ich vplyvu na zadefinovanie platov. Pri doteraz zákonom garantovanom kolektívnom vyjdednávaní a výške tarifných platov mali práve odbory dôležité slovo. Lenže platy v štátnom a verejnom sektore sú nízke - aj preto sa tam ľudia nehrnú. Mzdové tabuľky pre učiteľov, lekárov, či zamestnancov samosprávy hovoria za všetko. Návrhy zákonov o štátnej a verejnej službe hovoria o tom, že to tak nemusí byť. Liberalizácia podmienok zamestnávania, zmluvné mzdy s možnosťou pridať viac za kvalitne odvedenú robotu a ohodnotenie špičkového výkonu nadpriemer, rovnako ako uvoľnenie miest a ich zatraktívnenie pre mladých ľudí - to sú ciele, ktoré by mali odbúrať doterajšie stereotypy. Prečo by zamestnanci aj štátneho subjektu - nech je to nemocnica, škola, výskumný ústav, či iná štátom dotovaná inštitúcia - nemohli v prípade ziskovosti "svojich" ľudí adekvátne zaplatiť? Prečo by mzdy v nich mali byť regulované mzdovými tabuľkami? Prečo kolektívna dohoda vymedzuje iba prácu odvedenú, nie kvalitnú? A prečo majú - sme pri koreni veci - odborové zväzy hovoriť do toho, koľko a ako zaplatených zamestnancov môže mať verejný sektor? Nuž jednoducho preto, lebo podmienky v kolektívnych zmluvách ľuďom zároveň garantujú istoty - a na tie zasa "dozerajú" odborári. Ak budú ich postavenie a právomoci pri definovaní týchto istôt obmedzené, zníži sa ich "váha" aj medzi zamestnancami. A to je hrozba, ktorú odboroví predáci cítia v novokoncipovaných návrhoch vládnych zákonov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|