Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       30. apríl 2003 Vojna v Iraku: pohroma pre historické pamiatky krajiny Jaroslav Rozsíval – Zamira Eshanova Rabovanie a ničenie irackých múzeí, knižníc a iných kultúrnych ustanovizní, ku ktorým došlo krátko po obsadení Bagdadu a ďalších irackých miest americko-britskými vojskami, znepokojilo mnohých Iračanov – bezohľadní zlodeji totiž rozkradli najcennejšie kultúrne a historické pamiatky ich krajiny. Pre mnohých Iračanov bolo Iracké národné múzeum najcennejším pokladom kultúrneho dedičstva ich krajiny. Iba málo krajín na svete oplýva totiž takým nesmiernym bohatstvom archeologických pamiatok, ako Irak. Územie, ležiace medzi riekami Eufrat a Tigris – bývalá Mezopotámia, je kolískou prastarej kultúry. Tu vybudovali bájni Sumeri svoju nemenej bájnu ríšu a zanechali o nej nespočet dôkazov vo forme nenapodobiteľných stavieb, umeleckých predmetov, písomných dokumentov, svedčiacich o neuveriteľnej vyspelosti ich spoločnosti i štátu. Tu sídlili národy Akkadov, Babylónčanov a iných civilizácií, po ktorých sa dnes takmer akoby uzavrela zem. Archeologické pamiatky, sústredené do značnej miery práve v bagdadskom Národnom múzeu, boli a sú jedinými dôkazmi o našich predchodcoch, tvorcoch predbiblických textov, či zákonov, ktoré sú sčasti obsiahnuté aj v našej dnešnej kultúre. Začiatkom apríla režim irackého diktátora Saddáma Husajna padol. Do Bagdadu vstúpili americké vojská a v priestore irackého štátu vzniklo vákuum, ktoré ako prví vyplnili - zlodeji: Popri frustrovaných obyvateľoch, ktorí si svoju desaťročia potláčanú zlosť voči diktátorskému režimu vybíjali rabovaním štátnych a verejných budov, či miliónových víl irackých politikov, sa dali do práce aj organizovaní zločinci: Iracké národné múzeum, ktoré bolo vyrabované od pivnice až po strechu, sa pravdepodobne dostalo aj do ich rúk: Zo zbierok múzea tak zmizli neoceniteľné archeologické a historické pamiatky, vrátane nenahraditeľných zväzkov tzv. babylonskej knižnice. Múzeum teraz strážia ťažko ozbrojení americkí vojaci. Mnohí Iračania však každý deň prichádzajú k budove, aby si na vlastné oči pozreli spúšť, ktorú po sebe zanechali zlodeji. Jeden z nich – 67 ročný lekár na dôchodku - našej dopisovateľke povedal: Audio:„Som presvedčený, že keby prezident Bush videl Iracké múzeum, nezaútočil by na Irak. Možno by sa dokonca pokúsil pomôcť múzeu - tak, aby ho lupiči nevyrabovali.“ Vo vnútri múzea sa Donny George, generálny riaditeľ výskumného oddelenia irackého štátneho výboru pre starožitnosti, snaží spolu so svojimi spolupracovníkmi zistiť rozsah škôd. Vstupná hala budovy svedčí o strašidelnom výsledku rabovania: množstvo poničených sôch, malieb a dokumentov je tu pohádzaných na jednu kopu. Ešte stále nie je jasné, čo všetko sa vlastne z múzea stratilo. Ale zdá sa, že mnohí zlodeji vedeli veľmi presne, čo kradnú. Hovorí Donny George: Audio:“Máme podozrenie, že tu boli špecialisti, ktorí vedeli presne identifikovať objekty, ktoré sme mali v múzeu. Ďalšia časť rabovania bola zameraná na rozkradnutie akýchkoľvek starožitností. A tí ostatní kradli, čo videli.“ Vedenie múzea viní zo zodpovednosti za jeho rozkradnutie koaličné vojská a požiadalo preto aj Spojené štáty, aby ich bezpečnostné sily pomohli pri pátraní po ukradnutých predmetoch. Na zostavovaní katalógu nezvestných cenností sa už podieľajú aj špecialisti FBI. Americký administrátor Iraku Jay Garner prisľúbil múzeu takisto svoju pomoc – do akej miery bude úspešná, závisí však pravdepodobne aj od nadnárodných organizácií, akou je napríklad UNESCO: Ich úlohou bude v prvom rade zabrániť predaju ukradnutých predmetov. Avšak popri kontrolovateľných múzeách sa o archeologické pamiatky zaujímajú aj bohatí jednotlivci, a tí svoje zbierky ukazujú len málokomu. Napriek neradostnému stavu zažili pracovníci Irackého múzea aj zopár povzbudivých momentov – napríklad keď im miestni obyvatelia vrátili 2400 rokov starý bronzový reliéf, alebo sochu asýrskeho kráľa Šalmanisira tretieho. Pred budovou postávajúci lekár-penzista, čakajúci, kedy ho vojaci vpustia do budovy, nepopiera svoju ľútosť: Audio:„Bolo tam tak veľmi veľa vecí, všetky sa jednoducho nedajú vrátiť. Keď niekto zomrie, môže sa narodiť ešte raz? Nie. A to isté sa stalo aj tu.“ Avšak - ako starý pán dodáva, v Iraku sa dajú nájsť iba dve veci – ropa, alebo starožitnosti. Pokiaľ bude mať svet záujem o irackú ropu, hľadať ju budú Iračania a oni budú kopať vo svojej zemi, v ktorej nájdu ďalšie a ďalšie svedectvá o svojej prastarej a veľkej histórii.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...