|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
12. máj 2003
|
Americké školy: na vysokú bez prijímačiek, ale na dobrých známkach aj tak záleží
|
Martin Votruba, Pittsburgh
|
Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o tom, akým spôsobom prijímajú študentov tamojšie univerzity a prečo sa niektorí maturanti súdia.
V Spojených štátoch priama obdoba maturít neexistuje a testovanie študentov v posledných triedach stredných škôl, ako aj prijímanie na vysoké školy prebieha podstatne inakšie ako na Slovensku. No čo sa najväčšmi líši je pribúdanie súdnych procesov, ktoré s tým súvisia. Len minulý týždeň súd v štáte New Jersey vyniesol rozsudok v prospech jednej maturantky, ktorá sa nechcela deliť o titul najlepšej študentky v ročníku s dvoma ďalšími spolužiakmi. Maturantka teraz gymnázium zažalovala znova o odškodné vo výške 2 a pol milióna dolárov.
Americkí maturanti si podávajú prihlášku na vysokú školu ako takú, nie na konkrétny štúdijný odbor. Ten si môžu zvoliť až v priebehu 1.-2. ročníka. A americké univerzity nerobia pre prihlásených prijímačky. Pošlú im formulár s otázkami, aké univerzitu zaujímajú. Typicky medzi nimi je mimoškolská aktivita, zdôvodnenie žiadosti, ciele študenta, výsledky osobitných testov, ktoré robí jedna nezávislá agentúra, no a pravdaže známky zo strednej školy — a práve o tie sa maturanti začínajú súdiť.
Známky sa na amerických školách rátajú aj s plusmi a mínusmi a pri jednotlivých predmetoch majú rôznu váhu: jednotka z telocivku napríklad zaváži menej ako jednotka z matematiky. Okrem rozpisu známok za všetky triedy a predmety dostane maturant záverečný priemer zo všetkých z nich, ktorý zohľadnuje aj význam predmetov. Maturantka, ktorá vyhrala minulý týždeň súd, nemohla zo zdravotných dôvodov chodiť na telocvik a na niektoré iné menej významné, ale inakšie povinné predmety. Namiesto nich chodila na významnejšie, bola vynikajúca študentka a skončila tak s priemerom vyšším, ako je normálne maximum. Škola chcela za najlepších vyhlásiť aj dvoch ďalších, ktorí dosiahli riadne maximum, ale súd rozhodol inak.
Za podobnými žalobami je želanie študentov a možno ešte viac rodičov, aby sa dieťa dostalo na čo najprestížnejšiu školu. Nazdávajú sa, že označenie za najlepšieho študenta na škole môže byť jeden z údajov, ktorý im k tomu pomôže. Psychológovia hovoria, že to je dôsladok čoraz častejšej predstavy ľudí, že život je akýsi pretek a že ak ich dieťa, či človek sám nie je celkom vpredu, zatvárajú sa mu rôzne príležitosti.
Vyvracajú to tak psychológovia, ako americké prijímačky.
Podľa 15-ročného prieskumu sa kariéry stredoškolákov vyhlásených za najlepších v ročníku nijako významne nelíšili od ostatných a napríklad v tvorivej podnikavosti alebo v schopnosti oduševniť a viesť pracovné tímy skôr zaostávali. Jedna z odborníčok to zhrnula do vety, že boli najlepší presne v tom, v čom ich za najlepších označili — v schopnosti vyhovieť požiadavkám školy.
A hoc byť najlepší na gymnáziu pri prijímačkách určite neuškodí, napríklad chýrna Harvardova univerzita z nich odmietla vyše 2000, a zároveň prijala 1500 žiadateľov, ktorí najlepší na svojom gymnáziu neboli.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|