Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       12. máj 2003 Americké školy: na vysokú bez prijímačiek, ale na dobrých známkach aj tak záleží Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o tom, akým spôsobom prijímajú študentov tamojšie univerzity a prečo sa niektorí maturanti súdia. V Spojených štátoch priama obdoba maturít neexistuje a testovanie študentov v posledných triedach stredných škôl, ako aj prijímanie na vysoké školy prebieha podstatne inakšie ako na Slovensku. No čo sa najväčšmi líši je pribúdanie súdnych procesov, ktoré s tým súvisia. Len minulý týždeň súd v štáte New Jersey vyniesol rozsudok v prospech jednej maturantky, ktorá sa nechcela deliť o titul najlepšej študentky v ročníku s dvoma ďalšími spolužiakmi. Maturantka teraz gymnázium zažalovala znova o odškodné vo výške 2 a pol milióna dolárov. Americkí maturanti si podávajú prihlášku na vysokú školu ako takú, nie na konkrétny štúdijný odbor. Ten si môžu zvoliť až v priebehu 1.-2. ročníka. A americké univerzity nerobia pre prihlásených prijímačky. Pošlú im formulár s otázkami, aké univerzitu zaujímajú. Typicky medzi nimi je mimoškolská aktivita, zdôvodnenie žiadosti, ciele študenta, výsledky osobitných testov, ktoré robí jedna nezávislá agentúra, no a pravdaže známky zo strednej školy — a práve o tie sa maturanti začínajú súdiť. Známky sa na amerických školách rátajú aj s plusmi a mínusmi a pri jednotlivých predmetoch majú rôznu váhu: jednotka z telocivku napríklad zaváži menej ako jednotka z matematiky. Okrem rozpisu známok za všetky triedy a predmety dostane maturant záverečný priemer zo všetkých z nich, ktorý zohľadnuje aj význam predmetov. Maturantka, ktorá vyhrala minulý týždeň súd, nemohla zo zdravotných dôvodov chodiť na telocvik a na niektoré iné menej významné, ale inakšie povinné predmety. Namiesto nich chodila na významnejšie, bola vynikajúca študentka a skončila tak s priemerom vyšším, ako je normálne maximum. Škola chcela za najlepších vyhlásiť aj dvoch ďalších, ktorí dosiahli riadne maximum, ale súd rozhodol inak. Za podobnými žalobami je želanie študentov a možno ešte viac rodičov, aby sa dieťa dostalo na čo najprestížnejšiu školu. Nazdávajú sa, že označenie za najlepšieho študenta na škole môže byť jeden z údajov, ktorý im k tomu pomôže. Psychológovia hovoria, že to je dôsladok čoraz častejšej predstavy ľudí, že život je akýsi pretek a že ak ich dieťa, či človek sám nie je celkom vpredu, zatvárajú sa mu rôzne príležitosti. Vyvracajú to tak psychológovia, ako americké prijímačky. Podľa 15-ročného prieskumu sa kariéry stredoškolákov vyhlásených za najlepších v ročníku nijako významne nelíšili od ostatných a napríklad v tvorivej podnikavosti alebo v schopnosti oduševniť a viesť pracovné tímy skôr zaostávali. Jedna z odborníčok to zhrnula do vety, že boli najlepší presne v tom, v čom ich za najlepších označili — v schopnosti vyhovieť požiadavkám školy. A hoc byť najlepší na gymnáziu pri prijímačkách určite neuškodí, napríklad chýrna Harvardova univerzita z nich odmietla vyše 2000, a zároveň prijala 1500 žiadateľov, ktorí najlepší na svojom gymnáziu neboli.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...