Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       12. máj 2003 S novelou zákona o Súdnej rade budú v koalícii problémy Jana Pankovčínová Ústavnoprávny výbor dnes rokoval o novele zákona o Súdnej rade. Jej potrebu naznačil vo februári Ústavný súd, keď zrušil decembrové voľby šéfa Najvyššieho súdu s poukazom na to, že Súdna rada kandidátom nezabezpečila pri volebnom procese rovnaké podmienky. Iniciatívy sa popri ministerstvu spravodlivosti chopil aj predseda ústavnoprávneho výboru Ján Drgonec. Podrobnosti má Jana Pankovčínová. Na úvod podčiarknime zvláštne postavenie poslanca koaličnej ANO Jána Drgonca, ktorý je členom Súdnej rady a návrh novely zákona tak predložil ako priamo zainteresovaný na istom spôsobe jej fungovania. Z hľadiska etiky by to možno bolo otázne, ale stojí nad ňou ústavné právo poslanca predkladať zákony. Nevystupuje ani ako člen koalície - nielen preto, že koalícia novelu neodobrila, ale aj preto, že tak robí akoby „natruc" vláde a ministerstvu spravodlivosti, ktoré v rámci justičnej reformy tiež navrhlo zmeniť ustanovenia o Súdnej rade, dokonca v mnohých bodoch rovnako ako Drgonec. Hoci dnes ústavnoprávny výbor hlasovanie o jeho návrhu odložil, aby sa zladili viaceré pripomienky, priebeh rozpravy naznačuje, že Drgonec má za sebou skôr podporu opozície. Teraz ale k podstate návrhu. Ján Drgonec zdôrazňuje: AUDIO: „Tento zákon smeruje k odstráneniu tých nedostatkov, ktoré bránia riadnej činnosti Súdnej rady." K nim patrí nielen právo Súdnej rady voliť kandidátov do vedenia Najvyššieho súdu, s čím ráta aj ministerský návrh, ale aj vybrať kandidátov do medzinárodných súdnych inštitúcií a tiež právo rady nahliadať do spisov sudcov a iných orgánov, a zhromažďovať tak podklady pre svoje rozhodovanie. A to dnes nie je možné a ministerská novela s tým neráta. Rovnako ako neplánuje vyčleniť pre Súdnu radu samostatnú rozpočtovú kapitolu. Na otázku, prečo si konkuruje s ministerstvom, Ján Drgonec odpovedal: AUDIO: „Ten návrh ministra spravodlivosti je predovšetkým v rozpore s ústavou, pretože vytvorenie Súdnej rady bolo odôvodňované potrebou zvýšiť nezávislosť súdnej moci od výkonnej moci a minister smeruje k rozšíreniu vlastných právomocí, a teda de facto k posilneniu výkonnej moci. A okrem toho jeho návrh nie je tak široký." Drgoncov návrh vo výbore podporil prezident Združenia sudcov Slovenska a člen Súdnej rady Juraj Majchrák. A podobne sa mu nepáči návrh ministerstva, aby kandidátov do disciplinárnych senátov, mohli navrhovať aj nesudcovia, napríklad parlament: AUDIO: „Pokiaľ ústava dala do vienka Súdnej rade nominovať členov disciplinárnych senátov, nemalo by sa to obchádzať takým spôsobom, že bude navrhovať týchto kandidátov niekto iný. Nám ich zatiaľ navrhujú sudcovské rady - v tomto smere je spolupráca veľmi dobrá." Ministerstvo argumentuje, že sa tak odstráni falošná solidarita sudcov, ktorí sa bránia kontrole. Diplomaticky na to zareagoval poslanec koaličnej SDKÚ Peter Miššík: AUDIO: „Vy ste to pomenovali takýmto spôsobom, ale približujete sa k tomu, čo si myslí možno veľká väčšina právnikov, ktorí prichádzajú do styku so súdmi, sudcami. Ja by som nerád hádzal všetkých sudcov do jedného vreca, ale v každom prípade keď hovoríme o nezávislosti, tak by to malo byť nezávislé od všetkých bočných vplyvov." Aj politický pohľad pre prípadnú podporu Drgoncovej novely je u Petra Miššíka skeptickejší - práve preto, že vláda pripravila novely zákonov k justičnej reforme a predkladá ich parlamentu pre májovú schôdzu. Dodal pritom: AUDIO: „Takže ja budem dávať veľký pozor, aby sa to minimálne nedostalo do rozporu s tým, čo navrhuje vláda. Mám taký pocit, že malo skôr dôjsť k dohode s vládou."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...