Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       13. máj 2003 Školstvu chýba viac ako miliarda korún Eva Reiselová Rok čo rok sa opakuje tá istá situácia - rozpočet základným a stredným školám nestačí. A každý rok nanovo ich štát oddlžuje. Obce a samosprávne kraje už v súčasnosti avizujú, že peniaze im vystačia nanajvýš do októbra. Dnes sa celou situáciou zaoberal aj výbor Národnej rady pre vzdelanie vdeu, mládež, šport, kultúru a médiá. Rokovanie sledovala Eva Reiselová: Prvý problém na riešenie je ešte tohtoročný rozpočet. Obce a samosprávne kraje dostali rozpis finančných prostriedkov neskoro a menší, ako by potrebovali. Po rozporovom konaní ho ministerstvo financií navýšilo o 50 miliónov a v priebehu dvoch týždňov by peniaze mali byť na účte Národnej banky, odiaľ ich obce môžu čerpať. Druhým problémom je dlh, ktorý rastie. Jeho príčinu predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Ján Gašperan zdôvodňuje takto: AUDIO: "Vo vlaňajšom roku bolo treba školy oddlžiť o 790 miliónov korún. Tieto peniaze neboli dané do základu pre štátny rozpočet na tento rok. Vychádzalo sa zo základne roku 2001." Štátny tajomník Ministerstva školstva František Tóth meškanie zdôvodňuje reformou verejnej správy, pretože rozpis financií sa pripravoval pre 2500 obcí na rozdiel od ôsmich krajských a 79 okresných úradov v minulosti. Navyše ani miestna štátna správa nepodávala presné podklady, nepresné informácie dostalo ministerstvo aj o úprave cien plynu, energií a iných faktorov. Tóth zdôrazňuje, že chýbajúca viac ako miliarda je odhadovaná podľa vlaňajších výkonov, pritom počet detí z roka na rok klesá a vo viacerých obciach či mestách je viac škôl ako treba. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora je presvedčený, že najprv treba stabilizovať finančnú situáciu na školách. AUDIO: "Ak nebudeme mať istotu vo finančných prostriedkoch, tak sa nebudeme správať efektívne ani racionálne. Nemáme žiadnu motiváciu. My dnes nemáme motiváciu, že ak zrušíme jednu školu, ostanú nám prostriedky pre tú, ktorá zostane." Pretože stále sa financujú budovy a nie žiaci. Zmenu by mal priniesť zákon o financovaní škôl. Hovorí František Tóth: AUDIO: "Nový zákon by mal hovoriť o tom, že financovať sa bude na základe počtu žiakov. Čiže nebude dôležitý počet škôl v danom meste, v danom regióne, ale počet žiakov. Bol som na Myjave, tam majú štyri školy a už dnes vedia, že určite by im stačili o rok tri a o tri roky dve. Čiže ak mestá k tomu pristúpia aktívne, my im dáme istotu v tom, že dostanú rovnaké prostriedky podľa počtu žakov a tá istota im dá krídla na to, aby racionalizáciu robili. V tom vidíme možnosti, aby sa táto situácia neopakovala." Zrušiť čo len jednu školu je zatiaľ ťažké, pretože to naráža na odpor prevažne rodičov, ale aj učiteľov. Vzhľadom na demografickú krivku je to však krok nevyhnutný. Pomôcť by mala aj novela takzvaného školského zákona, ktorá umožní združovať školy bez ohľadu na obsahovú príbuznosť. Podľa poslankyne Erzsébet Dolník (SMK) najmä cirkevné školy si vedia pod jedným vedením predstaviť materskú, základnú i strednú školu. Novela by mohla byť účinná v tomto, najneskôr v budúcom roku. Zákon o financovaní školstva najskôr od januára 2005. Odhad dlhu viac ako jednej miliardy však treba riešiť čo najskôr. Výbor preto prijal uznesenie, v ktorom žiada minsterstvo financií, aby našlo riešenie do 30. septembra. Riaditeľ odboru financovania územných samospráv ministerstva financií Jozef Mikš dodáva: AUDIO: "Treba podvedať, že zatiaľ toto číslo vyšlo ministerstvu školstva, nebolo zatiaľ objektivizované ministerstvom financií. Určite budú prebiehať rokovania a v konečnom dôsledku bude musieť rozhodnúť vláda o riešení aj o výške riešenia."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...