Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       14. máj 2003 Ak voliči prídu k hlasovacím urnám v dostatočnom počte, bude to napriek, a nie kvôli vládnej kampani Juraj Hrabko Dnes popoludní sa na Slovensku začalo tzv. moratórium pred referendom. Najvyšší štátni funkcionári však ešte uvažujú, že v prípade, ak bude účasť v referende po prvom dni neuspokojivá, verejne vyzvú občanov, aby sa dostavili k hlasovacím urnám. Komentár pripravil Juraj Hrabko. Vládna kampaň pred referendom vrcholí neobvyklým spôsobom - tri dni pred otvorením referendových miestností sa totiž rozpútala naozaj zvláštna diskusia. Jej predmetom je, či majú najvyšší štátni predstavitelia rešpektovať zákon o referende, presnejšie jeho ustanovenia, ktoré hovoria o tzv. moratóriu. "Štyridsaťosem hodín pred konaním a počas referenda je presviedčanie za určitý spôsob hlasovania v referende slovom, písmom, zvukom a obrazom v informačných prostriedkoch zakázané," znie doslova a do písmena zákon. Prezident republiky Rudolf Schuster vyhlásil, že spolu s predsedom parlamentu, premiérom a predsedami parlamentných strán, sa dohodli, že "v prípade, kedy by vývoj po prvom dni hlasovania nebol taký, aký predpokladáme, že ešte vyzveme občanov prvý deň po referende, aby prišli k referendu". Predseda vlády Mikuláš Dzurinda oznámil, že "väčšina právnych názorov hovorí, že nie je porušením moratória samotná výzva k účasti, a ja si to myslím takisto. Nabádať k účasti s porušením moratória nemá nič spoločného". Najviac zo spoločného rokovania politikov prezradil predseda HZDS Vladimír Mečiar: "Dohoda je taká, že moratórium vzhľadom na to, že ide o vec prvoradého štátneho záujmu, neplatí. Že všetci svojím politickým vplyvom budeme pôsobiť na inštitúcie, organizácie tak, aby za akékoľvek porušenie moratória - pozitívne v prospech veci - sa nerobili žiadne sankcie". Povedané inak - politici sa dohodli, že hlava-nehlava, zákon-nezákon, treba voličom stále pripomínať, aby na referendum prišli. Politici a ich spriaznení právnici si zákon vysvetlili účelovo. Keď nebudú voličom hovoriť, ako majú hlasovať - teda buď "áno" alebo "nie", zákon tým neporušia. Logické vysvetlenie je iné - "presviedčaním za určitý spôsob hlasovania" možno považovať už aj výzvy voličom, aby sa hlasovania zúčastnili - ak aj na otázku nebudú odpovedať alebo inak zneplatnia lístok, aj tak už hlasujú. Pre platnosť výsledku referenda je totiž stanovená percentuálna hranica, hlasovaním je preto už samotná účasť, a nie až odpoveď na položenú otázku. Faktom je, že politici verejným vystúpením v čase moratória porušiť zákon nemôžu - porušiť ho môže len ten, kto im verejné vystúpenie umožní. Doteraz to zväčša bývala Slovenská televízia a následné miliónové pokuty - napríklad za vystúpenie pánov Gašparoviča a Dzurindu v čase moratória - zaplatili daňoví poplatníci. Akokoľvek, podľa ústavy o vstupe krajiny do únie rozhoduje parlament, a nikto iný, ani voliči. Neplatný výsledok referenda by bol politicky nepríjemný, ale vstup krajiny do únie by neohrozil. Vďaka viacerým škandálom vládnej kampane - eurohymny, či verejného zavádzania s vízami - možno uzatvoriť: ak voliči prídu k hlasovacím urnám v dostatočnom počte, bude to napriek, a nie kvôli vládnej kampani.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...