Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       16. máj 2003 Zmení sa postavenie žien v novom Iraku? Anna Rausová Spolu s korešpondentkou Slobodnej Európy Zamirou Eshanovou sa teraz pozrieme na chvíľu do Bagdadu. V uliciach irackého hlavného mesta v týchto dňoch nie je vidno veľa žien najmä z bezpečnostných dôvodov. Keď sa však dostanú veci do normálnych koľají, aj ženy sa vrátia do svojich zamestnaní a ku každodennému behu života. Aká bude ich budúcnosť v novom Iraku po Husajnovom odchode, zostáva otvorenou otázkou. Politické a spoločenské pomery v Iraku sa len pomaly stabilizujú a ženy zatiaľ vyčkávajú, či a ako sa zmenia ich životy za novej vlády. Medzi politickými a náboženskými skupinami, ktoré sa objavili po Saddámovom páde, nevidno zatiaľ žiadne ženy. Väčšina žien v Iraku si myslí, že ich postavenie je už dnes odlišné v porovnaní s inými arabskými krajinami. Ženy mali v Iraku aj za Husajnovho režimu prístup ku vzdelaniu a boli prirodzenou súčasťou spoločnosti. Od novej vlády očakávajú, že tieto ich práva a slobody potvrdí a rozšíri. Niektoré ženy sa však obávajú, že nová sloboda nebude nevyhnutne znamenať pokrok aj pre ne. Napríklad Dalal Aboudová , 55-ročná učiteľka v dievčenskej škole v Bagdade sa znepokojuje, že exilové skupiny, ktoré by v novej irackej reprezentácii mohli byť zastúpené, nechápu celkom problémy a ambície Iračaniek: AUDIO: „Teraz v poslednej fáze svojho života chcem dýchať skutočnú demokraciu. Potrebujeme vládu, ktorá bude zastupovať Iračanov, ktorá prežila katastrofy, ktorá zažila embargo, ktorá rozumie chudobným“. Zástupcovia exilových skupín hovoria, že práve na základe svojej skúsenosti života na Západe môžu ženám v Iraku poskytnúť viac slobôd než mali doteraz. Podľa Imada Al-Šibiba z Irackej národnej dohody so sídlom v Londýne môžu byť politické strany pomocou v takomto procese, ale o budúcnosti žien musí rozhodovať celá spoločnosť: AUDIO: „Demokracia by sa mala začínať v rodine a potom postupovať ďalej v našich vzťahoch, aby sme dokázali prijímať a rešpektovať akúkoľvek otvorenú myšlienku. V našej strane vytvoríme osobitnú radu pre zmenu k demokracii. Tá bude zdôrazňovať úlohu žien“. Mnohé ženy v Iraku sa obávajú, že náboženské skupiny, ktoré Husajnov režim po dlhý čas prenasledoval a potláčal, plánujú zmeniť Irak na islamskú krajinu a zaviesť tvrdé opatrenia voči ženám, podobne ako napríklad v Iráne. Na túto námietku hovorí šejk Abd-Jabbur Manhell , hovorca jednej šiítskej skupiny v meste Nadžáf, že ich interpretácia islamu sa líši od ostatných. Šiítsky výklad islamu podľa neho vyzýva k otvorenosti myslenia a celkovému rešpektovaniu žien: AUDIO: „Podľa islamu odmietame, aby žena bola na čele moci, napríklad prezidentkou alebo sudkyňou. Ženy v Iraku sú inteligentné a mohli by byť súčasťou politického života, s uvedenými dvoma výnimkami. Ale prijímame to, že žena môže byť poslankyňou alebo ministerkou vládneho kabinetu“. Sameera Abdulwahabová je známou irackou umelkyňou- maliarkou, vlastní galériu v Bagdade. Iracké ženy by mali byť podľa nej aktívnejšie v súčasnom zápase politických a náboženských skupín o budúcu podobu krajiny: AUDIO: „Teraz sme zničení – naše duše, naša krajina. Nikto nemôže nášho ducha obnoviť iba my – tým, že sa postavíme zoči-voči ťažkostiam. Ženy dúfajú, že dokážu samé seba zmeniť zvnútra“. Iracké ženy boli v nedávnej minulosti aktívne vo všetkých oblastiach spoločenského života. Sameera si myslí, že v novom Iraku majú šancu vytvoriť nový model pre ženy v celom regióne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...