Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       16. máj 2003 Výsledky eurovolieb na Slovensku môžu ovplyvniť charakter budúcej únie Juraj Hrabko Zostavovanie kandidátky strany SMER pre voľby do Európskeho parlamentu bude závisieť od priebehu integrácie ľavicových síl. Oznámil to predseda SMERu Robert Fico a dodal, že pre stranu by bolo veľkým úspechom, keby vo voľbách získala dve zo 14 poslaneckých miest v europarlamente. Komentár k eurovoľbám pripravil Juraj Hrabko. Vstup Slovenska do Európskej únie znamená aj to, že krajinu pod Tatrami bude v europarlamente zastupovať 14 poslancov. Keďže o vstupe Slovenska do únie je už de facto rozhodnuté, politické strany začali už nahlas uvažovať aj o rôznych možnostiach zostavenia kandidátnych listín pre voľby do Európskeho parlamentu. Návrh zákona o voľbách do europarlamentu síce zaváza aj viacero noviniek, jeho podstata, ktorá je pre voľbu taktiky politických strán určujúca, je v tom, že zachováva existenciu iba jedného volebného obvodu. A keďže europarlament funguje na báze jednotlivých frakcií, a nie jednotlivých štátov, myšlienka, aby slovenské strany, ktoré majú spoločných politických europartnerov, kandidovali na spoločnej kandidátke, nie je zavrhnutiahodná. Otázna je jej realizácia. Myšlienka SDKÚ o spoločnej kandidátke s KDH a SMK, tzv. pravicovej koalície, však narazila na odpor kresťanských demokratov. "KDH pôjde do eurovolieb samostatne a nebude vytvárať koalície s inými politickými stranami," konštatoval predseda KDH Hrušovský. Predseda SMERu Fico je zatiaľ opatrnejší a možnosť ľavicovej koalície nevylúčil. "Čakáme, ako sa vyvinie vzťah medzi SMERom a malými mimoparlamentými stredoľavými stranami," oznámil. Je zrejmé, že hlavným problémom uzatvárania volebných koalícií je zostavovanie poradia kandidátov viacerých strán na jednej kandidátnej listine. Funkcií je málo, kandidátov veľa. Aj výsledky eurovolieb na Slovensku však môžu ovplyvniť charakter budúcej únie - jeho poslanci môžu posilniť buď ľavicovú alebo pravicovú časť europarlamentu. Zostavovanie kandidátok do europarlamentu tak bude prvým praktickým euročinom slovenských politických strán a ukáže, či dokážu myslieť aj európsky, alebo iba po slovensky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...