|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
28. máj 2003
|
Falšovanie výsledkov volieb umožňujú ich zlé pravidlá
|
Juraj Hrabko
|
Výsledky decembrových komunálnych volieb v jednej z bratislavských častí boli sfalšované. Oznámil to hovorca justičnej polície Stanislav Ryban, podľa ktorého tiež hrozí obvinenie z trestného činu prípravy a marenia volieb všetkým členom okrskovej komisie. Komentuje Juraj Hrabko.
Vždy, keď sa preukáže, že výsledky niektorých volieb boli sfalšované, je to správa viac ako iba zlá. Tak je tomu aj v prípade minuloročných komunálnych volieb v jednej bratislavských mestských častí - Novom Meste. Presnejšie vo volebnom okrsku Kramáre, kde sa po prepočítaní voličských hlasov ukázalo, že kandidát, ktorý bol zvolený, vlastne zvolený nebol a kandidát, ktorý nebol zvolený, vlastne zvolený bol. Členovia volebnej komisie totiž nepresne spočítali hlasy voličov odovzdaných kandidátom. Vzhľadom na to, že niektorý kandidát mal podľa výsledkov volebnej komisie až o 148 hlasov viac, ako v skutočnosti od voličov dostal a ďalší bol zase poškodený tým, že dostal o dve desiatky hlasov viac, ako mu komisia priznala, možno povedať, že v danom prípade nešlo o omyl, ale o zámer. Teda naozaj a takpovediac o rukolapné sfalšovanie výsledkov volieb.
Nejde pritom o nejaký ojedinelý či mimoriadny prípad. Po každých voľbách do orgánov územnej samosprávy sú výsledky z viacerých miest a obcí napádané a vo viacerých prípadoch už aj Ústavný súd prepočítaval hlasovacie lístky, aby mohol vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol naozaj voličmi zvolený a zbaviť mandátu poslanca toho, ktorý voličmi zvolený nebol. Alebo vyhlásil voľby za neplatné, a preto sa muselo hlasovanie ľudu opakovať. Pred štyrmi rokmi Ústavný súd napríklad vyhlásil, že termín "priebeh volieb" nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených na voľbách a že porušenie zákona o voľbách pri sčítavaní hlasov má povahu právne významného správania, ktoré môže nežiadúco ovplyvniť určenie výsledkov volieb. A taktiež, že rozhodnutie voličov nemôže byť modifikované zásahom volebnej komisie, t.j., že komisia nemôže vyhlásiť za zvoleného kandidáta, ktorý voličmi zvolený nebol alebo inak zasahovať do volebných výsledkov.
Z analýzy doterajších výsledkov volieb vyplýva, že práve výsledky komunálnych volieb bývajú najčastejšie akosi "pomýlené". Každé voľby, vrátane komunálnych, sú však prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Čo znamená, že napriek istým odlišnostiam napríklad medzi voľbami parlamentnými a komunálnymi, princíp volieb má byť rovnaký.
Tak, ako sa pravidelne opakujú komunálne voľby, s rovnakou pravidelnosťou bývajú ich výsledky aj napadnuté. Jednou z príčin je spôsob zostavovania okrskových komisií, ktoré posudzujú a sčitujú odovzdané hlasy voličov pre kandidátov. Hlavne v nich totiž existuje možnosť manipulácie. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že úprava všetkých volebných zákonov je žiadúca, pričom ich hlavné princípy a pravidlá by mali byť súladné, transparentné a zrozumiteľné. K tomu je však potrebná politická vôľa, ktorá ale stále neexistuje. Čo je aj hlavným dôvodom toho, že výsledky volieb boli, sú a môžu byť falšované.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|