Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       29. máj 2003 Na bagdadských strechách rastú satelity ako huby po daždi Valentinas Mite & Peter Gabaľ Hoci Irak stojí len na začiatku cesty k nastoleniu demokratickej vlády a budovaniu naozaj slobodnej občianskej spoločnosti, v niečom zase zmeny prebiehajú s bleskovou rýchlosťou a sú viditeľné už na prvý pohľad. Najprv zmizli všadeprítomné portréty Saddáma Husajna, a teraz – najmä vo veľkých mestách – rastú na strechách domov satelitné antény ako huby po daždi. Dnes, v čase takmer všadeprítomných mobilných telefónov a internetu neodmysliteľne spojeného s elektronickou poštou sa spomienky spred necelých štrnástich rokov zdajú byť ťažko predstaviteľným obrazom z komunikačného praveku. Ale je to tak: medzi prvé výdobytky novembrovej revolúcie v Československu v roku 1989 patril fax, s ktorým sa slobodné šírenie informácií stalo skutočnosťou skôr, než ústredný výbor KSČ dokázal vziať na vedomie, že už nie je pánom situácie. Satelity, dovtedy vyhradené len veľmi úzkej skupine ľudí, sa krátko na to stali takpovediac tovarom masovej spotreby a príbeh mobilných telefónov či internetu už poznáte: technologické novinky k nám prichádzali už prakticky súbežne s vývojom západného trhu. Dnešný Irak kopíruje tento vývoj takmer doslova a do písmena. Bagdadský korešpondent Slobodnej Európy Valentinas Mite sa vybral do ulíc irackej metropoly, kde rastú taniere satelitov ako huby po daždi, a navštívil napríklad predajňu komunikačnej techniky, ktorej vlastníkom je Abu Mehdi. Zo susedného Jordánska dováža satelitné antény, prijímače i dekodéry, ktoré idú veselo na odbyt, pretože v Iraku panuje doslova hlad po správach: AUDIO: "The news, the news. Al-Jazeera, yes. MBC. Lubnan. Lubnan, very good Lubnan." Tak si prejdime po poriadku, o čom hovorí Abu Mehdi: ľudia chcú správy a správy. Známa nadnárodná arabská televízia Al-Džazíra, ďalší arabský kanál sa volá MBC, a až trikrát vychválený veľmi dobrý Lubnan je zase televízia z Libanonu. Dôvody tohto hladu sú celkom pochopiteľné: satelitná televízia bola v totalitnom režime zakázaná a tak ešte stále trochu chutí po zakázanom ovocí. A navyše iracká štátna televízia je stále mimo prevádzky, no Iračania chcú to isté, čo ostatný svet: trochu informácií a trochu zábavy. Čo už je prekvapivejšie, je veľkorysosť Iračanov, ktorí dnes vo všeobecnosti rozhodne netrpia prebytkom peňazí, no na satelity si ich nájdu a dokonca sa nehodlajú deliť so susedmi, pretože kto len trochu môže, túži po vlastnom tanieri, vlastnom prijímači a vlastnom diaľkovom ovládači. Jedna súprava európskej výroby tu príde asi na 250 dolárov, čo by v prepočte na slovenskú menu znamenalo asi 9000 korún, dovoz z Číny sa predáva asi za 150 dolárov, a najpopulárnejším kompromisom je istá japonská značka, ktorá sem zo svojich montážnych závodov v Egypte posiela súpravy asi za dvesto dolárov. Abu Mehdi predá denne obvykle asi 5-6 satelitných súprav, ktoré ponúka medzi elektro-tovarom rôzneho druhu. Iba o niekoľko metrov od jeho predajne sa však dobre uživí obchodík špecializovaný na satelitné zariadenia, ktorých predá až 20 denne. Majiteľ firmy s troma zamestnancami sa volá Fajrás a nášmu korešpondentovi vysvetľuje, že arabské kanály sú najobľúbenejšie nielen kvôli jazykovej bariére. Iračania si totiž môžu preladiť napríklad aj na BBC, ale už nie na americké kanály, ako sú CNN alebo Fox News: AUDIO: "Nie, tie sú kódované a na našej výbave nefungujú. Ak by ste sa na ne chceli dívať, museli by ste si ešte priplatiť kartu. A tie tu nemáme. Prístupové karty zatiaľ nevedieme." Každá karta na prístup k jednotlivým kódovaným kanálom stojí ďalších 100 dolárov, a ľudia si už priplácať nechcú. To potvrdzuje i návštevník Fajrásovej predajne, tridsiatnik Muhanid. Chce si kúpiť satelitný komplet a viac než zábava ho zaujímajú správy: AUDIO: "Zaujímajú ma správy. Udalosti, ktoré sa dejú v Iraku. Chcel by som Al-Džazíru, Abu Dabí ... aj CNN, ale tá je bohužiaľ kódovaná." Trochu iné miesto si v tomto biznise našiel Abas Marhun, ktorý tajne vyrábal a kompletoval satelitné zariadenia od roku 1991. Napriek riziku, či vďaka nemu, si vybudoval dobrú povesť a tak sa mu zatiaľ darí pokračovať v práci a úspešne konkurovať dovozovým výrobkom: AUDIO: "Áno, vyrábal som satelitné zariadenia. Za zatvorenými dverami, v garáži, aby ma nikto nevidel. Tu som veci naložil do auta a odtiaľ odviezol zákazníkovi." Abas Marhun síce vraj raz neušiel pozornosti polície, ale mal šťastie: jeden známy ho stihol pred prehliadkou varovať, takže polícia v garáži nič nenašla a tajný podnikateľ sa väzeniu úspešne vyhol.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...