|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
30. máj 2003
|
Sú ľudia spokojnejší, keď viac pozerajú televíziu?
|
Martin Votruba, Pittsburgh
|
Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o dôvodoch akcie “týždeň s vypnutým televízorom,” ktorá je v zdanlivom rozpore s vyhláseniami televíznych divákov o ich uspokojujúcom spoločenskom živote.
Organizácia nazvaná “Amerika bez televízie” narieka, že Američania strávia pred televízormi priveľa času. Podľa prieskumov verejnej mienky s nimi polovica Američanov súhlasí. Amerika bez televízie usporadúva už 9 rokov akciu “týždeň s vypnutým televízorom”. Tohto roku sa vraj do nej zapojilo až 7 miliónov dospelých a detí.
Organizátori varovne vyčísľujú, že ak deti dostanú na výber pozerať televíziu, alebo stráviť čas s priateľmi, vyše polovice si vyberie televíziu. No je to skutočne hrozba, keďže — akoby v rozpore s tým — dospelé ženy, ktoré pozerajú viac seriálov, a dospelí muži, ktorí pozerajú viac správ, naopak hovoria, že sú so svojimi priateľstvami v skutočnom živote spokojnejší než tí ostatní?
V amerických domácnostiach blikajú televízne obrazovky nielen čoraz dlhšie, ale v čoraz väčšom počte izieb. Ledva 1/4 domácností má iba jeden televízor, vyše 40% domácností ich má 3 alebo viac, 56% detí má televízor vo vlastnej spálni. Podľa prieskumov už jednoročné deti sledujú televíziu takmer hodinu denne. Organizácia Amerika bez televízie rodičov presviedča o užitočnosti obrazovku aspoň na ten týždeň vypnúť. Za ten čas tak ich deti neuvidia napríklad asi 17 vrážd a takmer 200 iných násilností, alebo takmer 400 reklám, do veľkej miery na rozličné nezdravé jedlá. Pod vplyvom reklám vraj už 2-ročné deti začínajú uprednostňovať výrobky určitých značiek. Zostane tak čas na pohyb a rozhovory s rodinou a priateľmi.
Preto sa zdá dosť zarážajúci prieskum, podľa ktorého sú ľudia, ktorí pozrajú viac určitých programov, spokojnejší so svojím spoločenským životom. Profesor Satoši Kanazawa z Pennsylvánskej univerzity v meste Indiana to vysvetľuje tak, že televízia existuje asi 50 rokov, film čosi vyše storočia, kým naša ľudská myseľ existuje v dnešnej podobe už niekoľko desiatok tisicročí. A hoci my pravdaže vieme, čo je skutočnosť a čo svetlá na obrazovke, časť našej mysle reaguje na oboje rovnako. Ľudia plačú nad osudmi neexistujúcich postáv, rozohňujú sa pri sledovaní inscenovaných ruvačiek.
Podľa autorov štúdie teda diváci sledujú televízne seriály o rodinách či skupinách priateľov, alebo diskusie tých istých komentátorov o aktuálnych udalostiach a časť ľudskej mysle má pocit, že nažíva s ozajstnými priateľmi. Tento pocit uspokojenia zo spoločenského života si ľudia premietnu na svojich ozajstných priateľov, s ktorými sa v skutočnosti práve kvôli pozeraniu televízie stretávajú alebo zhovárajú menej. V prieskumoch potom uvádzajú, že sú so svojimi priateľstvami spokojnejší.
Otázka zostáva, či pozeranie určitých programov chráni pred pocitom samoty ľudí, ktorí by ho inakšie mali; alebo či naopak pozeranie televízie ľudí k väčšej samote vedie — no pritom ju pred nimi kamufluje spôsobom, aký sa ľudská myseľ nenaučila odhaľovať.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|