Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       30. máj 2003 Sú ľudia spokojnejší, keď viac pozerajú televíziu? Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o dôvodoch akcie “týždeň s vypnutým televízorom,” ktorá je v zdanlivom rozpore s vyhláseniami televíznych divákov o ich uspokojujúcom spoločenskom živote. Organizácia nazvaná “Amerika bez televízie” narieka, že Američania strávia pred televízormi priveľa času. Podľa prieskumov verejnej mienky s nimi polovica Američanov súhlasí. Amerika bez televízie usporadúva už 9 rokov akciu “týždeň s vypnutým televízorom”. Tohto roku sa vraj do nej zapojilo až 7 miliónov dospelých a detí. Organizátori varovne vyčísľujú, že ak deti dostanú na výber pozerať televíziu, alebo stráviť čas s priateľmi, vyše polovice si vyberie televíziu. No je to skutočne hrozba, keďže — akoby v rozpore s tým — dospelé ženy, ktoré pozerajú viac seriálov, a dospelí muži, ktorí pozerajú viac správ, naopak hovoria, že sú so svojimi priateľstvami v skutočnom živote spokojnejší než tí ostatní? V amerických domácnostiach blikajú televízne obrazovky nielen čoraz dlhšie, ale v čoraz väčšom počte izieb. Ledva 1/4 domácností má iba jeden televízor, vyše 40% domácností ich má 3 alebo viac, 56% detí má televízor vo vlastnej spálni. Podľa prieskumov už jednoročné deti sledujú televíziu takmer hodinu denne. Organizácia Amerika bez televízie rodičov presviedča o užitočnosti obrazovku aspoň na ten týždeň vypnúť. Za ten čas tak ich deti neuvidia napríklad asi 17 vrážd a takmer 200 iných násilností, alebo takmer 400 reklám, do veľkej miery na rozličné nezdravé jedlá. Pod vplyvom reklám vraj už 2-ročné deti začínajú uprednostňovať výrobky určitých značiek. Zostane tak čas na pohyb a rozhovory s rodinou a priateľmi. Preto sa zdá dosť zarážajúci prieskum, podľa ktorého sú ľudia, ktorí pozrajú viac určitých programov, spokojnejší so svojím spoločenským životom. Profesor Satoši Kanazawa z Pennsylvánskej univerzity v meste Indiana to vysvetľuje tak, že televízia existuje asi 50 rokov, film čosi vyše storočia, kým naša ľudská myseľ existuje v dnešnej podobe už niekoľko desiatok tisicročí. A hoci my pravdaže vieme, čo je skutočnosť a čo svetlá na obrazovke, časť našej mysle reaguje na oboje rovnako. Ľudia plačú nad osudmi neexistujúcich postáv, rozohňujú sa pri sledovaní inscenovaných ruvačiek. Podľa autorov štúdie teda diváci sledujú televízne seriály o rodinách či skupinách priateľov, alebo diskusie tých istých komentátorov o aktuálnych udalostiach a časť ľudskej mysle má pocit, že nažíva s ozajstnými priateľmi. Tento pocit uspokojenia zo spoločenského života si ľudia premietnu na svojich ozajstných priateľov, s ktorými sa v skutočnosti práve kvôli pozeraniu televízie stretávajú alebo zhovárajú menej. V prieskumoch potom uvádzajú, že sú so svojimi priateľstvami spokojnejší. Otázka zostáva, či pozeranie určitých programov chráni pred pocitom samoty ľudí, ktorí by ho inakšie mali; alebo či naopak pozeranie televízie ľudí k väčšej samote vedie — no pritom ju pred nimi kamufluje spôsobom, aký sa ľudská myseľ nenaučila odhaľovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...