Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       10. jún 2003 Do Európy s kvalitnými vedomosťami Oľga Štefucová Reforma slovenského vysokého školstva nie je len o peniazoch. Mala by do vzdelávacieho systému priniesť v prvom rade kvalitu, porovnateľnú s Európou. O vedomostiach, šírených prostredníctvom univerzít sa dnes hovorilo v Bratislave na konferencii, ktorú sledovala Oľga Štefucová. Iba hlbšia analýza problémov každej z viac ako 20-tich univerzitných inštitúcií môže odhaliť slabiny systému, ktorým sa - a dnes už neprávom - krajina hrdí v kuloárových diskusiách. Predseda parlamentného výboru pre vzdelanie Ferdinand Devínsky - ako bývalý dlhoročný rektor najstaršej univerzity na Slovensku, Univerzity Komenského - vie o čom hovorí. AUDIO: "Slovenské vysoké školstvo je v kríze. A je v kríze dosť vážnej. Pretože pretrváva podfinancovanie, pretrváva trieštenie zdrojov, pretrváva to, že manažmenty slovenských vysokých škôl nie sú prispôsobené na trhové podmienky a samozrejme to, čo je podľa mňa najdôležitejšie - že personálna reforma buď neprebehla, alebo prebieha mimoriadne pomaly." A zaostávanie nie je iba v otázke štátnych finančných dotácií, je aj v súvislostiach, kde by ich nikto nečakal. Predseda slovenského parlamentu Pavol Hrušovský v utorok na medzinárodnej konferencii o "Úlohe vysokých škôl v Európe založenej na vedomostiach" uviedol aj takúto skúsenosť: AUDIO: "Keď sa zhováram so študentmi pri mojich návštevách na vysokých školách, mám trocha rozpačité pocity z postojov študentov, z ktorých mnohí chápu svoje vzdelanie ako technický návod na vyšší zárobok, príjemnejší život, či dokonca cestu k moci." Nelichotivé, ale pravdivé. Alebo - aká ponuka, taká kúpa. Pri pohľade z opačnej strany totiž treba povedať, že kvalita výučby je priamo úmerná podmienkam, ktoré exekutíva vytvára pre vzdelávacie inštitúcie. A tu či chceme alebo nie, hovoríme už o peniazoch. 71 stotín percenta ročne z hrubého domáceho produktu - čo je 8 miliárd 300 miliónov korún - ktoré dnes smerujú na vysoké školy je oproti krajinám OECD s takmer dvojnásobkom tohto percenta žalostne málo. Vyvíjať preto tlak na vysokoškolských učiteľov a manažmenty sa zdá byť nielen zbytočné, ale priam provokáciou. Lenže ako uviedol minister školstva Martin Fronc: AUDIO: "Nie je možné len nalievať peniaze, ale treba aj hľadieť aj na to, či tie peniaze idú efektívne." Kvalitné vedomosti získané na vysokej škole sú zároveň odrazom vzťahu spoločnosti ku vzdelávaniu. Čím viac sa ich občania budú dožadovať, tým väčšiu možnosť využiť ich pre seba budú mať. Veľvyslanec Európskej komisie v Slovenskej republike Eric van der Linden v utorok na konferencii v Bratislave formuloval to, o čo vlastne ide, veľmi jasne: AUDIO: "V týchto podmienkach budovať otvorené dynamické európske vzdelávacie prostredie, ktoré nájde spôsob, ako občanom poskytnúť šancu získavať nové vedomosti a zručnosti. Také, ktoré im umožnia lepšie sa orientovať a uplatniť na trhu práce, nájsť si džob, ktorý ich viac uspokojuje." Vzdelaní ľudia sú podľa Lindena predpokladom, že sa začnú rozvíjať regióny, že sa odstránia rozdiely v životnej úrovni rôznych sociálnych skupín a spoločnosť prejaví po vedomostiach "hlad". Pripravenosť odborníkov je z jeho pohľadu kameňom úrazu, že Slovensko čelí kritike zo strany európskych inštitúcií napríklad aj v súvislosti s čerpaním eurofondov. Bez vzdelaných ľudí Slovensko cestu do Európy nenájde. Bolo by preto potrebné vzdať sa zvyku - ako železnej košele - nariekať a začať s reformami vysokého školstva skôr, ako krajine spod Tatier ujde "európsky vzdelávací rýchlik." Oľga Štefucová, Slobodná Európa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...