Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       23. jún 2003 George Orwell – nedožitá storočnica s otvoreným koncom Jaroslav Rozsíval Pred sto rokmi sa narodil jeden z najúspešnejších, ale aj najdiskutovanejších spisovateľov 20.storočia, autor legendárnej Farmy zvierat George Orwell. V marci tohto roku napísal Karl Cohen v britskom denníku Guardian, že americká spravodajská služba CIA, ktorá v 50-tych rokoch 20.storočia bojovala v rámci Studenej vojny aj proti komunistickej ideológii, sa podieľala na výrobe úspešného kresleného filmu Farma zvierat, nakrúteného podľa románu Georgea Orwella. Z dokumentov britskej vlády, odtajnených v roku 1998 sa zase dozvedáme, že komiksový seriál, nakreslený na námet toho istého románu a uverejnený v 50-tych rokoch vo viacerých svetových denníkoch, financovala britská vláda: Ako sa román takého pozoruhodného autora politickej science-fiction dostal do centra pozornosti spravodajských služieb slobodného sveta? Odpoveď je jednoduchá: Orwell dokázal s vtipom a jednoduchosťou opísať princípy fungovania každého totalitného systému, ľavicového, či pravicového. Vlády, obhajujúce princípy demokracie a slobody, hľadali a dodnes hľadajú adekvátne formy boja s tými ideológiami, ktoré s agresívnosťou im vlastnou takéto ideály potierali a potierajú. Je samozrejmé, že v polovici minulého storočia pritom narazili na texty Georgea Orwella. Orwell, vlastným menom Eric Arthur Blair, sa ako člen pokrokovo-socialistickej Fabiánskej spoločnosti v 30. rokoch často vyskytoval aj v krajne ľavicových londýnskych kruhoch a dokonca sa ako novinár a napokon ako člen milícií Robotníckej strany marxistického zjednotenia ocitol so zbraňou v ruke v španielskej občianskej vojne proti Frankovým fašistom: Bol zranený a napokon musel spolu so svojou manželkou ujsť cez Francúzsko späť do Británie - zo strachu pred sovietskymi agentmi, ktorí jeho anarchistickú stranu označili za ilegálnu: Orwellovi hrozila smrť - nie zo strany španielskych fašistov, ale zo strany sovietskych súdruhov. Tu spoznal Orwell po prvý raz pravú tvár stalinistického režimu a metódy totalitného systému. Tie opísal vo svojej knihe Hold Katalánsku. Španielsko sa mu však stalo osudné nielen ideologicky, ale aj zdravotne – dýchacie problémy, ktorými odvtedy trpel, vyústili napokon do predčasnej smrti v roku 1950. Zomrel na tuberkulózu. Krátko predtým autor jednej z najpresnejších alegórií totalitného systému - Farmy zvierat - a vizionárskeho fantastického románu - 1984 - o sebe povedal: Audio:„Dívajúc sa spätne na svoje dielo, vidím ako zjavné, že tam, kde som nemal dostatočnú politickú motiváciu, som písal neživé knihy a dostával som sa do bezvýznamných viet, dekoratívnych prídavných mien, jednoducho do prázdnoty.“ Podľa britského politológa Timothyho Gartona Asha si Orwell nezaslúži pozornosť ako literát, s výnimkou knihy Farma zvierat, ale skôr ako politický spisovateľ: Orwell je podľa Asha najvýznamnejším politickým spisovateľom 20.storočia – ešte skôr ako Alexander Solženicyn dokázal totiž vo svojich dielach a predovšetkým v knihe Farma zvierat najlepšie a najvýstižnejšie opísať totalitný systém - a ten sovietsky zvlášť. Narodil sa v Bengálsku v roku 1903, detstvo prežil v Anglicku. Od roku 1922 strávil 5 rokov v indickej polícii v Barme. Po návrate späť do Británie sa najprv ako študent a neskôr ako novinár veľmi zaujímal o život robotníkov – podľa Orwellovho znalca Bernarda Cricka sa tým prejavoval jeho rastúci odpor voči britskému imperializmu. Svoj obdiv k socializmu ako protiváhe fašizmu opísal v knihe Cesta k Wiganovej hrádzi. Aj tu však varoval pred napodobovaním sovietskeho režimu. Dodnes sa vedú spory na najvyššej úrovni o tom, či Orwell počas vojny pracoval pre britskú tajnú službu, vďaka čomu disponoval údajne veľmi presnými údajmi o charaktere vtedajšieho sovietskeho systému. Iní analytici uvažujú zase nad dátumom románu 1984 – ten mal údajne symbolizovať rok 2000 - dátum stého výročia vzniku marxisticky orientovanej Fabiánskej spoločnosti, ktorej bol Orwell nielen členom, ale aj zjavným kritikom. Podľa znalca Orwellovho diela Davida Goodmana zohráva táto salónna organizácia dodnes významnú rolu v zákulisí britskej Labouristickej strany, ale aj amerických Clintonových Demokratov. V čase svojho vzniku, v roku 1948, bol však román 1984 predovšetkým ostrou a vtipnou satirou, ktorej kľúčové slová - symbolizujúce typické nástroje ovládania jednotlivca systémom, ako „Veľký Brat“, „novoreč“, či „dvojmyslenie“ – sa stali neodmysliteľnou súčasťou nášho literárneho, mediálneho i politického života. Orwell svojim ostrým pohľadom do zákulisia totality dodnes pomáha odhaľovať stále nové a nové formy zneužívania spoločnosti mocenskými štruktúrami, či politickou propagandou: Podľa Orwellovho životopisca Bernarda Cricka román „1984“ určite nie je proroctvom, ale: Audio:„Je to umelecké stvárnenie pesimizmu, tak ako boli napríklad Gulliverove cesty Jonathana Swifta obrazom vykorenenej ľudskosti.“ Orwellov pohľad do budúcnosti je teda skeptický i varujúci: ale predovšetkým sa dobre číta: Orwell totiž dokázal urobiť z politických tém umelecké dielo – aj tu treba hľadať korene záujmu vlád krajín slobodného sveta o romány tohto britského spisovateľa. Eric Arthur Blair, ktorý zomrel v 46-om roku svojho života, sa nikdy nedožil pádu komunistického systému, ale takmer najvýraznejšie sa zaslúžil o odhalenie jeho pravej tváre. Dodnes má prívlastok orwellovská.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...