|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
25. jún 2003
|
Rada Európy varuje: Obchod s ľudskými orgánmi je útokom na ľudskú česť
|
Jaroslav Rozsíval / Eugen Tomiuc
|
V nasledujúcich minútach sa budeme venovať obchodu, i keď obchodu s úvodzovkami. Organizovaný zločin si totiž našiel ďalšiu výnosnú činnosť, nepriamo súvisiacu s otváraním sa východoeurópskych krajín Západu. Celá vec je taká vážna, že sa ňou začala zaoberať aj Rada Európy. Tá vyzvala na prijatie spoločnej stratégie v boji proti obchodu s ľudskými orgánmi.
Čo je to šťastie? Mať dostatok peňazí, pekné auto, dom, chatu...alebo byť v prvom rade zdravý - i keď chudobný ? Niektorí tvrdia, že peniaze liečia všetky problémy, iní zase, že chudobný človek nikdy zdravý nebude, pretože sa nemá za čo najesť...ľudia sú preto ešte stále ochotní spraviť za peniaze hocičo. Trebárs - dať si vyrezať kus tela a za utŕžené peniaze sa poriadne najesť a obliecť. Niektorí obyvatelia východnej Európy si už dnes síce márne kladú otázku, kam dali svoj rozum, keď súhlasili s predajom a odobratím časti svojho tela, ale v danej chvíli rozhodovania ich zúfalstvo a chudoba doslova pripravili o rozum.
Správa Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, organizácie, ktorá sa venuje predovšetkým otázkam dodržiavania ľudských práv, konštatuje, že medzinárodné zločinecké zoskupenia zarábajú na obchode s ľudskými orgánmi stále viac a viac peňazí – ich zisk rastie úmerne s rastom dopytu po transplantátoch, predovšetkým obličiek. Organizované skupiny nakupujú predmet svojho kšeftu predovšetkým v chudobných častiach východnej Európy.
Autorka správy, ktorou sa v stredu zaoberalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, Ruth-Gaby Vermot-Mangoldová tvrdí, že obchodníci s obličkami sa v posledných rokoch zamerali predovšetkým na Moldavsko, kde sa priemerný mesačný príjem obyvateľov pohybuje okolo 50 dolárov, teda asi 1800 korún. Sama navštívila túto krajinu minulý rok a rozprávala sa s celým radom ľudí, ktorí predali svoje obličky obchodným sieťam, spájajúcim Moldavsko s Tureckom, Ukrajinou a Izraelom:
Audio:„Darcovia sú mladí muži od 18 do 28 rokov. Videla som ich 14. Žijú vo veľmi chudobných pomeroch na vidieku. Chudoba ich prinútila predať svoje obličky za 2500 až 3000 dolárov. Príjemca pritom zaplatí za transplantát 100 až 200 tisíc dolárov. Na zvyšnej sume zarába organizovaný zločin a lekári, ktorí sa podieľajú na transplantáciách.“
Asi 15 až 30 percent európskych pacientov, ktorí čakajú na náhradnú obličku, zomiera, keďže nemocnice nemajú dosť darcov. Priemerná čakacia doba na transplantát je okolo troch rokov. Zdá sa, že vzhľadom k stúpajúcemu trendu obličkových ochorení, sa táto doba zvýši na 10 rokov.
Darcovia, ktorých oslovia zločinecké organizácie, zväčša prichádzajú do Turecka, kde sa v prenajatých nemocničných zariadeniach uskutoční odobratie zdravej obličky. Darca opúšťa nemocnicu asi po piatich dňoch, a to bez akejkoľvek ďalšej zdravotnej starostlivosti.
V správe Rady Európy sa síce neuvádza, odkiaľ prichádzajú bohatí príjemcovia transplantátov, ale v článku, uverejnenom v časopise Lancet sa píše, že niektorí izraelskí pacienti obdržali svoje nové obličky od obyvateľov Bulharska, Estónska, Turecka, Gruzínska, Ruska i Rumunska.
Podľa Vermot-Mangoldovej je hlavným problémom celej kauzy okrem nelegálnosti obchodu aj samotná neetickosť predaja ľudských orgánov:
Audio:„Je to nelegálne, je to proti ľudským právam, je nelegálne predávať svoje orgány. Darovanie orgánov sa musí diať bez zisku a darca, pokiaľ je nažive, by mal byť z rodiny pacienta. Kruh darcov sa asi rozšíri, ale to, či by sa za orgány mali dávať peniaze, je mimo diskusie. Mala by sa zintenzívniť spolupráca pri zabezpečovaní darovania orgánov.“
Rada Európy prijala v roku 2002 tzv. Konvenciu o ľudských právach a biomedicíne, v ktorej sa hovorí aj o tom, že ľudské telo, a teda aj jeho časti, sa nesmie zneužívať na finančný zisk. Konvenciu ratifikovalo aj Moldavsko, Turecko tak ešte neurobilo. Avšak obchod s ľudskými orgánmi naráža aj na nedokonalú legislatívu v niektorých krajinách starého kontinentu. V Moldavsku sa zatiaľ podarilo dostať takéto prípady pred súd iba dvakrát. V jednom prípade dostali obchodníci s obličkami iba podmienečný 5-ročný trest.
Správa preto vyzýva Radu Európy k zavedeniu spoločnej stratégie v boji s týmto druhom nelegálneho obchodu. Najúčinnejším spôsobom boja s predajom ľudských orgánov je však podľa autorky správy Vermot–Mangoldovej boj s chudobou:
Audio:„Prvou vecou je dostať do týchto krajín rozvojové investičné spoločnosti. Pokiaľ však v týchto štátoch kvitne korupcia, je veľmi ťažké nájsť investorov. Lenže prvoradý je boj s chudobou.“
Konštatuje autorka správy Rady Európy o rastúcom obchode s ľudskými orgánmi.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|