|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
25. jún 2003
|
Stojí Anglikánska cirkev pred rozpadom?
|
Daniel Raus, Jan Jůn
|
Anglikánska cirkev stojí možno na pokraji rozdelenia. Spúšťacím momentom sa stala otázka, či službu duchovných môžu vykonávať homosexuáli.
Keď britský premiér Tony Blair vymenoval vo februári do čela anglikánskej cirkvi kontroverzného Rowana Williamsa, ozvali sa hlasy, predpovedajúce vážne problémy. Nový arcibiskup z Canterbury totiž otvorene podporoval účasť homosexuálov v kňazskej službe. Poznamenajme, že formálne je síce na čele anglikánskej cirkvi kráľovná, zásadný vplyv má však práve canterburský arcibiskup.
Po vymenovaní Rowana Williamsa sa nejaký čas zdalo, že v záujme zachovania jednoty ustúpil na verejnosti zo svojich pozícií. Najnovšie ale celkom otvorene podporil vymenovanie homosexuálneho duchovného Jeffreyho Johna do funkcie pomocníka biskupa v Readingu.
Vyvolalo to doslova búrku. Najsilnejšie hlasy sa ozývajú z Nigérie, kde má anglikánska cirkev 17 miliónov členov, 81 biskupov a 10 arcibiskupov. Táto vetva cirkvi hrozí, že sa osamostatní, pretože Briti opúšťajú tradičné hodnoty a učenie Biblie.
Kritika zaznieva ale tiež doma v Anglicku. Reverend Peter Mullen z londýnskej farnosti kostola svätého Michaela pritom poznamenáva, že problémov je ďaleko viac a má za ne zodpovednosť vedenie anglikánskej cirkvi:
AUDIO: „Snažili sa ísť podľa módy, zle spravovali financie, zle viedli teologické štúdium. Urobili množstvo zlých vecí. Teraz im za to prišiel účet, pretože ľudia opúšťajú cirkev po miliónoch“.
Presne v tom tkvie aj vážna obava anglikánskej cirkvi, ktorá má dodnes biskupov v hornej snemovni parlamentu. Za posledných 70 rokov stratila takmer polovicu členov a v 9-miliónovom Londýne navštevuje dnes jej bohoslužby iba 56 000 ľudí, teda čosi viac ako pol percenta obyvateľov. Počet detí sa za posledných 10 rokov znížil na tretinu.
Okrem toho sa dostali anglikáni do obrovských dlhov kvôli zlým investíciám. Iba londýnska diecéza má pohľadávky, presahujúce jeden a pol milióna dolárov.
Digby Anderson z organizácie Social Affairs Unit, ktorá vydala nedávno štúdiu, alebo skôr varovanie o stave cirkvi, konštatuje, že pokles členstva súvisí s opúšťaním tradičných hodnôt zo strany cirkevného vedenia:
AUDIO: „Netreba pochybovať o tom, že cirkev, ktorá nemá dôveru vo vlastnú zvesť a liturgiu a stále sa skláňa pred najnovšími sekulárnymi trendmi, musí mať problémy. Napríklad dôvodom, prečo anglikánska cirkev prijala ordináciu žien, nebol žiadny teologický objav, že je to správne. Boli za tým „rovné možnosti“ a feministický tlak“.
Dodajme, že prvá žena bola ordinovaná do kňazskej služby v roku 1992. Odvtedy tvoria ženy 20 percent novo ordinovaných kňazov. Digby Anderson dodáva, že sa prejavujú aj dôsledky rozpadu rodiny.
AUDIO: „Chodenie do kostola má do činenia s rodinou. Je to rodinná záležitosť. Ak chcete rozbiť cirkev, najjednoduchšie je rozbiť rodinu, pretože vtedy zničíte kontinuitu viery, hodnôt a činností, ktoré sa odovzdávajú v rodine“.
Pokles členov anglikánskej cirkvi kontrastuje s rastom takzvaných prebudeneckých cirkví a tiež cirkvi katolíckej.
Dodajme, že pred dvanástimi rokmi vydala anglikánska cirkev materiál s názvom „Otázky ľudskej sexuality“. Podľa neho pripúšťa homosexuálne vzťahy laikov, v prípade homosexuálnych kňazov však žiada celibát.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|