Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       30. jún 2003 Americko-európsky spor o geneticky upravené potraviny Jaroslav Rozsíval / Andrew Tully Minulý týždeň sa uskutočnil vo Washingtone výročný summit EÚ a Spojených štátov. Popri zahranično-politických a bezpečnostných otázkach sa tu hovorilo aj o dlhoročnom obchodnom spore medzi dvoma najsilnejšími hospodárskymi mocnosťami sveta. Ten sa týka geneticky upravených potravín. Administratíva prezidenta Busha a vedenie EÚ sa už dlhší čas nevedia zhodnúť v otázke používania tzv. geneticky modifikovaných potravín. Únia totiž kvôli obavám zo zdravotných dôsledkov používania takýchto produktov zakázala ich dovoz na svoj trh. Spojené štáty zase argumentujú, že zákaz EÚ nepriamo ohrozuje hladom postihnuté africké krajiny, ktoré z obavy o zákaz prístupu na európske trhy nenakupujú od Spojených štátov lacné, geneticky upravené rastliny. Predstavitelia únie však tvrdia, že hlad v Afrike má iné dôvody, ako zákaz importu takto upraveného obilia. Európski experti totiž poukazujú na nepredvídateľné dôsledky aplikovania génov cudzích rastlín, či živočíchov pri pestovaní odolnejších druhov obilnín. Washington však zo svojho stanoviska nechce ustúpiť: republikánsky kongresman Nick Smith pred poslancami amerického Kongresu vyhlásil: Audio:„Európa by mala vedieť, že to čo robí, spôsobuje Afričanom hladomor.“ Tzv. africký podvýbor Výboru pre medzinárodné vzťahy Snemovne reprezentantov sa koncom júna zaoberal možnosťami zlepšenia obchodných vzťahov s Afrikou. Pred kongresmanmi tu o.i. vystúpil aj generálny tajomník Spoločného trhu pre východnú a strednú Afriku, v skratke COMESA, J.O.Mwencha. Vyhlásil, že najväčšie obavy nevyvoláva ani tak zákaz dovozu afrických geneticky upravených produktov do Európy, ako skôr to, že Afrika sa stane závislou od amerických semien. Africké krajiny by nemali problémy s pestovaním geneticky upravených obilnín, pokiaľ by Spojené štáty odovzdali africkým vedcom svoje technologické znalosti, potrebné pre ich pestovanie, vyhlásil africký politik. Otázka bezpečnosti geneticky modifikovaných potravín sa v Európe stala veľmi diskutovanou predovšetkým po vypuknutí viacerých epidémií, vrátane choroby šialených kráv. Doteraz tak získalo na starom kontinente licenciu iba zopár geneticky upravených obilnín americkej výroby, zatiaľ čo v Amerike ich úrady povolili oveľa viac. V Ríme sa dnes zišlo okolo 600 svetových expertov pre otázky bezpečnosti potravín, aby tu pod záštitou OSN schválilo dôležité inšpekčné postupy pre schvaľovanie geneticky modifikovaných potravín. Obavy z neznámeho však v Európe pretrvávajú. Hovorí predstaviteľ medzinárodnej enviromentálnej skupiny Greenpeace Lindsay Keenan: Audio:„Ľudia dospeli k presvedčeniu, že genetické inžinierstvo je nová vedná disciplína s mnohými neznámymi. Je pritom jasné, že kontaminácii sa už nedá vyhnúť. Nemôžete zabrániť šíreniu týchto génov, keď vám rastú predo dvermi.“ Podľa predstaviteľa americkej organizácie CARE, teda Spoločnosti pre pomoc a úľavu, Patricka Careyho treba brať v prvom rade ohľad na potreby jednotlivých vlád, snažiacich sa nasýtiť svoje obyvateľstvo: Audio:„Podľa nás sú geneticky modifikované potraviny bezpečné pre ľudskú spotrebu. Na druhej strane je dôležité, aby každá krajina prijala vlastné rozhodnutie, či chce, alebo nechce dovážať takéto potraviny. Musíme byť preto úplne transparentní – tak, aby vlády, s ktorými spolupracujeme, vedeli, či potraviny, ktoré dovážajú, sú geneticky modifikované.“ Lindsay Keenan z Greenpeace tvrdí, že Washington nemá právo kritizovať importnú politiku EÚ z hľadiska hladu v Afrike: Audio:„Vo všeobecnosti si myslím, že americká obchodná politika je v rozpore s riešením serióznych problémov Afriky.“ Patrick Carey z organizácie CARE však zastáva odlišný názor: Audio:„Hlavným dôvodom, prečo Bushova administratíva navrhuje uvoľnenie obchodu s týmito potravinami, je snaha eliminovať tvrdenie o ich nebezpečnosti, a to z hľadiska každého nákupcu na medzinárodnom trhu.“ Washington však požaduje od Svetovej obchodnej organizácie WTO, aby proti EÚ zasiahla a zrušila jej moratórium na dovoz a pestovanie geneticky upravených potravín. Zatiaľ však nikto netuší, aký postoj zaujme WTO v danej kauze. My si však túto problematiku budeme všímať aj naďalej.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...