|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
7. júl 2003
|
Schválené zákony sa v poslednom čase "vybavujú" v prezidentskom paláci
|
Mária Hlucháňová
|
Dvere prezidentského paláca sa v posledných týždňoch takmer ani nezatvárajú. Kľučku si podávajú nielen politici, ale aj rôzne záujmové skupiny. Dajú sa dokonca už predpovedať podľa toho, aký zákon bol naposledy prijatý v parlamente a teda čaká ešte na podpis hlavy štátu. Viac už v poznámke Mária Hlucháňová.
Dve veci sú v tejto súvislosti hodné na zamyslenie. Po prvé je to pozícia, ktorú má podľa ústavy prezident. Jeho výsostné právo je zamýšľať sa nad ústavnosťou schváleného zákona. A podľa svojho rozhodnutia buď zmeny podpísať alebo nie. Odpoveď na otázky, či je však dobrá 19-percentná DPH, rovná daň alebo schválené navýšenie dôchodkov, pravdepodobne do kategórie ústavných pochybností hlavy štátu nepatria. V týchto prípadoch totiž rozhoduje vláda a poslanci vytvorenej vládnej koalície. Tí v prvom rade nesú zodpovednosť za to, či všetko dobre vyrátali, navrhli a schválili. Ak sa ukáže, že nie, verejnosť vo voľbách rozhodne, že vládnuť už ďalej nebudú.
Druhá vec na zamyslenie je dôvod, prečo si niektoré "partie" vôbec zvykli do prezidentského paláca chodiť. No jednoducho im v tom nahráva samotná koalícia. Jej rozkývanosť, a samozrejme aj magický oficiálny počet koaličných poslancov - 77. To, že je to len o jeden hlas viac ako treba na opätovné prerokovanie zákona, keď ho vráti prezident, mnohým dodáva nesmiernu odvahu ísť na návštevu k prezidentovi a vyrozprávať mu vlastné predstavy o zákone. V tej chvíli sú názory koalície, legislatívcov a iných odborníkov, ktorí sa zákonom mohli zaoberať celé mesiace, nepodstatné. Karty sa totiž miešajú ešte raz a niekedy hra začína úplne od začiatku. Táto nebezpečná stratégia nabrala však v posledných dňoch na nevídaných obrátkach. Skutočnosť, že opozícia má dosť hlasov, a že časť koalície - presnejšie ANO - je ochotná sa pridať (naposledy to bol zákon o obchodných reťazcoch), dodáva chuť a odvahu kdekomu. A tak sa stane, že koaličný návrh v parlamente prejde s odretými ušami, ale po comebacku z prezidentského paláca je prevalcovaný a poslaný do histórie. Koaličná politika akoby ani neexistovala. Na mieste je teda otázka, kto vládne, kto robí zákony, kto nesie zodpovednosť. Odpoveď by mala čo najrýchlejšie prísť od vládnej koalície.
Mária Hlucháňová, Slobodná Európa
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|