|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
8. júl 2003
|
Dva uhly pohľadu na zmluvu o katolíckej výchove
|
Oľga Štefucová
|
Jednou z prioritných tém na slovenskej politickej scéne v posledných dňoch je problém zmluvy so Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní. Okrem rýdzo politického pohľadu však tento problém treba vnímať aj z pohľadu spoločenského, či ak chcete občianskeho. Jeho náčrt ponúka Oľga Štefucová.
Najskôr vyslovme domnienku, že slovenskej politickej reprezentácii sa skutočne darí aj cez letné, tzv. uhorkové obdobie plniť stránky novín, vysielacieho času elektronických médií i voľný čas diskusiechtivých tiežodborníkov novými a novými kauzami. Tá o obsahu a opodstatnenosti Zmluvy so Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní má v prvom rade rozmer politický. Pri dobrej pamäti si treba spomenúť, že táto téma už tesne po vlaňajších parlamentných voľbách v spoločnosti rezonovala. Nový minister školstva pri definovaní svojich priorít spomenul práve náboženskú výchovu na školách. V tej chvíli - keďže Martin Fronc zasadol na ministerskú stoličku ako nominant KDH dostala táto otázka politický rozmer. Postupne takpovediac upadla do zabudnutia - alebo sa médiá venovali "horúcejším" atémam - a to umožnilo šéfovi školského rezortu potichu pripraviť nielen jej verbálne deklarovanú podporu, ale tapovediac aj "na písme" sformulovanú zmluvu s Vatikánom o katolíckej výchove a vzdelávaní ako dodatok k Základnej zmluve so Svätou stolicou, ktorú Slovenská republika podpísala po ratifikácii jej parlamentom ešte v novembri roku 2000. Teraz, pri jej predložení na rokovanie kabinetu je nová politická téma teda na svete. Aliancia nového občana ako šťuka v koaličných vodách presviedča opäť o tom, že spor sa dá vyrobiť takmer zo všetkého. Lenže výchova a vzdelávanie detí a mládeže by mali byť viac občianskou ako politickou otázkou. Sloboda vierovyznania, slobodná voľba občana či bude zdieľať a vyznávať cirkevné hodnoty a v ich duchu povedie aj svoje deti sú základnými otázkami nielen ústavy tejto krajiny, ale ľudských a občianskych práv v tom najširšom kontexte. Kazateľ Cirkvi bratskej na Slovensku Daniel Pastirčák sa na zakotvenie náboženskej výchovy do učebných osnov a teda aj opodstatnenosť akejkoľvek zmluvy štátu s cirkvou v otázkach výchovy pozerá nasledovne:
AUDIO: "Mne sa zdá, že vlastne táto zmluva o vzdelaní z hľadiska štátu, že to je taký pozitívny krok, v ktorom sa vyjadruje, že tá cirkev v spoločnosti má nejakú funkciu a že ju berie partnersky. Jediné, čo naozaj treba dať pozor, keby cirkev sa dostala do pozície, kde by niekomu niečo vnucovala. Tak v konečnom dôsledku si pripravuje možno celú generáciu ľudí, ktorí budú veľmi nahnevaní na cirkev. Čiže, ja si myslím že vyučovanie náboženstva na školách by malo byť vždy dobrovoľné, pretože jedine vtedy to môže fungovať. Pretože bez slobody človek nemôže hľadať tie najzákladnejšie bytostné postoje k svetu. A o tom náboženstvo je."
Nuž a to by mali mať na pamäti nielen autori zmluvy, ale aj politici, ktorí v nej hľadajú zámienku na neutíchajúce politické handrkovanie sa. Rozhodne tým neponechávajú právo slobodnej voľby práve občanom, ktorých sa táto otázka najviac dotýka.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|