[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008


[poslat]    [tlac]   

[spolocnost]

8. júl 2003

Vystrieda slobodné rozhodovanie direktíva?

Oľga Štefucová

Návrh zmluvy Slovenskej republiky so Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní sa stal po novele interrupčného zákona už druhým ohniskom sváru, ktorý v letnom dovolenkovom období "živí" záujem verejnosti o dianie na politickej scéne. Tentoraz nie koalično-opozičnej, ale iba v rámci jedného, teda koaličného spektra. Okrem rýdzo politického pohľadu však tento problém treba vnímať aj z uhla občianskeho. Tému načrtáva Oľga Štefucová.



Sloboda vierovyznania, slobodná voľba občana či bude, alebo nebude zdieľať a vyznávať cirkevné hodnoty a v ich duchu povedie aj svoje deti sú základnými otázkami nielen slovenskej ústavy, ale ľudských a občianskych práv v tom najširšom kontexte. Vyučovanie náboženstva na školách by preto malo byť vždy dobrovoľné, pretože od slobodnej voľby v tejto otázke sa odvíja sloboda bytia človeka ako takého. Asi takto by sa na problém, ktorý rozvíril v posledných dňoch slovenskú politickú scénu pozrel ten, kto dokáže definovať hranicu medzi direktívou a slobodným rozhodovaním. Ked sa na začiatku 90-tych rokov v učebných osnovách základných škôl objavila náboženská výchova, drvivá väčšina občanov Slovenska to brala ako zadosťučinenie za roky náboženskej neslobody v totalitnom komunistickom režime. Rodičia školopovinných detí dostali šancu viesť svoje deti v duchu ich vlastného presvedčenia. Nik neprotestoval, nik neotváral politické kauzy, veľmi rýchlo sa zmeneným podmienkam prispôsobila nielen cirkev, ale i školy. Až doteraz takýto princíp fungoval na základných školách bez problémov.

Dnes je však diskusia o náboženskej výchove na slovenských školách opäť v inej polohe. Ako iniciatívny návrh ministra školstva Martina Fronca sa totiž objavil návrh zmluvy s Vatikánom o katolíckej výchove, ako dodatok k základnej zmluve. A hoci Fronc argumentuje, že ide o štandardnú podobu zmluvy, kedykoľvek bežnými a platnými mechanizmami vypovedateľnú, pravdu majú tí, ktorí vyslovujú nahlas svoje obavy o zásah katolíckej cirkvi do vzdelávacieho systému na Slovensku. Na prvý pohľad sa nič na spôsobe i obsahu vyučovania náboženstva nemení, keby... Keby napríklad ministerstvo v týchto otázkach neuprednostnilo iba katolícku cirkev, keby nešlo o medzivládnu zmluvu, ale paralelne pripravené zmluvy o náboženskej výchove so všetkými na Slovensku registrovanými cirkvami. Keby sa v návrhu kontroverznej zmluvy neobjavila klauzula o zriadení štátom financovaného Katolíckeho pedagogického a katechetického centra. Keby zmluva so Svätou stolicou obsahovala čo len jednu záruku, že iné cirkvi a náboženské spoločnosti ako i občania hlásiaci sa k inému ako katolíckemu vierovyznaniu - ako aj tí bez náboženského vyznania - budú mať rovnaký prístup k požadovanému vzdelaniu i k prostriedkom naň vyčleneným zo štátneho rozpočtu. Zmluva zároveň jasne nedefinuje, že tvorba učebných osnov - vrátane náboženskej výchovy - podlieha v prvom rade pravidlám vydávaným ministerstvom školstva pre príslušný stupeň vzdelávania na všetkých školách a až potom cirkevným orgánom. A už iba na záver, zmluva nerešpektuje prvý článok Ústavy SR, kde sa uvádza, že cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, vrátane zabezpečenia vyučovania náboženstva a to nezávisle od štátu. Či sa to niekomu páči alebo nie, predmetná zmluva je zmluvou, v ktorej sa k niečomu zaväzuje štát. A to nie v mene všetkých svojich občanov.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print