Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       9. júl 2003 Rovnosť príležitostí závisí aj od asertivity žien Eva Reiselová Rovnosť príležitostí je dlhoročnou a veľkou témou Európskej únie, a pomaly sa dostáva aj do programov krajín, ktoré by sa mali jej členmi stať v krátkom čase. Preto jednotlivé štáty vytvárajú a vyhodnocujú národné akčné plány pre postavenie žien. Výnimkou nie je ani Slovensko. Viac už Eva Reiselová: "Pokiaľ ide o porovnateľné pracovné zaradenie mužov a žien, pokiaľ ide o porovnateľný stupeň vzdelania a pokiaľ ide o totožnú tarifnú triedu mužov a žien, dochádza k zjavnej rodovej diskriminácii." Túto citáciu možno nájsť vo vyhodnotení Akčného plánu pre ženy za uplynulý rok. Pri tarifách by sa dalo predpokladať, že rozdiely budú minimálne alebo žiadne. Opak je pravdou a čím vyššia platová trieda, tým väčší rozdiel. Napríklad v dvanástej platovej triede zarobí muž v priemere 245 korún za hodinu, žena 203. V mimotarifných je rozdiel medzi hodinovou odmenou muža a ženy takmer deväťdesiat korún. V minulom roku vykonal Národný inšpektorát práce v podnikateľských subjektoch kontrolu zameranú na rovnosť v odmeňovaní. Zistil len päť porušení. Dôvodom nie je ani tak spravodlivosť podnikateľov, ako skôr nejasná metodika zisťovania. Inšpektorát sa vlani vo svojej kontrolnej činnosti zameral tiež na pracovné podmienky v školstve a zdravotníctve, kde pracuje najviac žien. V devätnástich preverených subjektoch zistil vyše 1800 nedostakov. Najčastejším bolo zamestnávanie nad Zákonníkom práce stanovené časové pracovné limity. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, ktorého rezort je poverený vypracovaním hodnotiacej správy, konštatuje: AUDIO: "Jedno je snaha a ten život má svoju postupnosť a jednoducho nedá sa očakávať, že prijatím akčného plánu sa z roka na rok zmení situácia a že sa odstránia všetky problémy. Je dôležité, aby sme vedeli, že chceme to niekam dostať a ten proces musí byť postupný, aj keby sme akokoľvek naň tlačili." Viaceré organizácie majú projekty zamerané na podporu žien či už v pracovnom, verejnom, alebo osobnom živote. Legislatíva na ochranu pred domácim násilím prešla výraznými kvalitatívnymi úpravami. Návrat na trh práce podporujú programy úradov práce. Jedným z úspešných je Kežmarok. V štyroch projektoch bolo zapojených vyše dvesto žien. Jeden z nich sa orientoval len na matky po ukončení rodičovskej dovolenky. Vyše stovka z nich prešla individuálnymi i skupinovými pohovormi, kde sa neraz učili poznať samých seba. Hovorí Eleonóra Levická z okresného úradu práce v Kežmarku: AUDIO: "Ako sa pripraviť na zamestnanie, čo všetko tá žena musí urobiť, taká osobná invenúra, lebo v mnhých ľuďoch je kopec pozitívnych vlastností, ale nevedia o nich povedať, ani nevedia, že je to niečo pozitívne, čo môžu zúročiť na pôde toho zamestnávateľa." Od písania životopisu, cez telefonovanie, vstupný pohovor, komunikačné zručnosti, schopnosť "predať sa", až po silu povedať "nie" v prípade, ak ponuku akceptovať nemôže. Tým všetkým ženy prešli. V okrese s dvadsaťpäťpercentnou nezamestnanosťou našla prácu takmer štyridsiatka z nich - v súkromných firmách, štátnej správe i samospráve. Ako dodáva Eleonóra Levická: AUDIO: "Aj z týchto projektov máme ženy, ktoré napríklad vo svojej profesii ako krajčíky idú podnikať a je to pre nich tiež cesta k riešeniu svojej situácie. Musím povedať, že aj tie, čo ktoré začali podnikať, sú celkom spokojné a darí sa im." Najťažšie v téme rovnakého zaobchádzania je však zbúrať stereotypy vo vedomí ľudí - rokmi sa usadili v myslení mužov i žien. A to potrebuje čas. Minister Kaník si myslí: AUDIO: "Za päť rokov bude táto situácia iná, za desať zas bude vyzerať inak. Je dôležité smerovať k cieľu, nie od cieľa." Eva Reiselová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...