Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       11. júl 2003 Štát a samosprávy často skrývajú citlivé údaje za obchodné tajomstvo Boris Koreň Hoci na Slovensku platí pokrokový Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, štátne úrady i orgány samosprávy si stále nachádzajú cestičky, ako ho obísť. Minulý rok bola napríklad aktuálna kauza utajovania mnohých bežných informácií samosprávami. V súčasnosti na utajenie citlivých informácií štát a samosprávy využívajú ďalšiu možnosť, ktorú im poskytuje Obchodný zákonník. Viac informácií vám ponúka Boris Koreň. Mimovládne združenie Občan a demokracia už malo okolo dvadsať káuz, v ktorých orgány verejnej správy odmietli občanom poskytnúť informácie. V drvivej väčšine už uzavretých boli občianski aktivisti úspešní a tri kauzy týkajúce sa práva na informácie majú aj na Ústavnom súde. Viacero prípadov z posledného obdobia sa týka predaja štátneho alebo obecného majetku. Združenie napríklad požadovalo zverejnenie zmluvy o privatizácii Slovenských telekomunikácií, Najvyšší súd však ich žalobu zamietol a teraz podávajú odvolanie. Druhým takýmto prípadom je žaloba na primátora Bratislavy, ktorý odmietol zverejniť cenu predaných pozemkov v lukratívnej časti mesta - Podhradí. Treťou kauzou je žiadosť o zverejnenie zmluvy s francúzskym investorom PSA Peugeot, o ktorej sme vás včera informovali - tá je na Najvyššom súde. Všetky tri prípady majú spoločné dva prvky - ide o predaj štátneho, respektíve obecného majetku, alebo o narábanie s verejnými financiami a nezverejnenie zmlúv sa zakrýva obchodným tajomstvom. Hovorí právnik združenia Občan a demokracia Peter Wilfling: AUDIO: "To je veľmi rozšírený problém, že zmluva s podnikateľom sa vydáva za obchodné tajomstvo. A často sa vlastne berie do úvahy len prejavenie vôle toho podnikateľa." Takýto postup je však podľa Wilflinga v rozpore s Obchodným zákonníkom. Ten totiž hovorí, že obchodné tajomstvo musí spĺňať päť stanovených znakov a nestačí len prejav vôle podnikateľa. Dokonca, tvrdí Wilfling, ak by aj skutočne boli naplnené znaky obchodného tajomstva a informácia sa týka nakladania s majetkom štátu, tak musí byť sprístupnená: AUDIO: "Tam platí vlastne Európsky dohovor o ľudských právach a takisto viaceré odporúčania Rady Európy. My sme členom Rady Európy, sme viazaní Dohovorom, má prednosť pred našimi zákonmi. Z týchto odporúčaní aj Dohovoru vlastne vyplýva, že pri zvažovaní toho, či sa má informácia sprístupniť, alebo nie, sa zvažujú tie záujmy." Zvažuje sa teda, či verejný záujem prevažuje nad záujmom podnikateľa. V prípadoch, ak podnikateľ vstupuje do nejakého zmluvného zväzku so štátom, podľa Wilflinga určite verejný záujem prevažuje, pretože štát dáva do tej zmluvy nejaké svoje záväzky a občania majú právo vedieť, ako sa nakladá s majetkom štátu. Peter Wilfling upozornil aj na ďalší problém súvisiaci s domáhaním sa práva občanov na informácie. Tí sa totiž často aj pýtajú na podmienky predaja obecného majetku, pôdy a podobne. Keď však ich žiadosť zamietnu, bežný občan musí postúpiť zložitý proces. Na to, aby ho zvládol, musí mať aj nejaké právne schopnosti - musí napríklad sformulovať dôvody odvolania. Ak mu zamietnu aj odvolanie, môže sa obrátiť na súd. A tam treba mať advokáta, ktorému musí zaplatiť odmenu a naviac súdny poplatok dvetisíc korún. Hovorí Wilfling: AUDIO: "Tí advokáti sa väčšinou takýmito kauzami nezaoberajú. Neviem o advokátoch, že by sa špecializovali na toto, lebo toto nie je biznis. Za toto nebudú mať nejakú podielovú odmenu, tu ide len o zrušenie rozhodnutia správneho orgánu." Ak si teda štátny orgán alebo samospráva povedia, že informáciu občanovi neposkytnú, ten sa pre prekážky, ktoré musí absolvovať a finančné náklady, už svojho práva zvyčajne dôsledne nedožaduje. Peter Wilfling tému uzavrel slovami: AUDIO: "V prípade háklivých, citlivých informácií, kde sú aj indície o korupcii, o nehospodárnom nakladaní, tak tam štátne orgány, ak nemá občan právnu pomoc, tak stále si štátne orgány nachádzajúc cestičky, ako vlastne brzdiť poskytnutie informácie. A v málo prípadoch sa to dostane na súd, pretože občania väčšinou nemajú možnosti, najmä ani finančné možnosti, ani znalosti právne, aby to dotiahli na ten súd." Boris Koreň, Rádio Slobodná Európa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...