Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       11. júl 2003 V eurovoľbách sa politici spoliehajú na účasť straníkov Juraj Hrabko V rámci balíka zákonov, ktoré parlament pred svojimi prázdninami prerokoval, patrí aj zákon o voľbách do Európskeho parlamentu. Podľa dohodnutých mechanizmov bude krajinu pod Tatrami zastupovať v europarlamente 14 poslancov, ktorých majú slovenskí občania voliť na päť rokov v priamych, tajných a slobodných voľbách. Komentár k novému zákonu pripravil Juraj Hrabko. Hoci zákon o eurovoľbách veľmi pripomína zákon o voľbách do slovenského parlamentu, existujú v ňom aj značné rozdiely. Niektoré z nich si zrejme nevšimli ani poslanci, pretože schválili zákon v takom znení, ktoré umožňuje aj to, že vo voľbách nemusí byť nikto zvolený a voľby bude preto potrebné opakovať. Opakované voľby pritom znamenajú nielen novelu tohto zákona, ale hlavne opakované výdavky peňazí zo štátneho rozpočtu. Zaujímavé či poučné pre verejnosť však môžu byť aj iné ustanovenia zákona o eurovoľbách, najmä keď si pripomenieme nedávne udalosti či výhrady politikov k referendovej kampani spred dvoch mesiacov. Unissono vtedy tvrdili, že pravidlá o kampani a moratóriu sú zlé a nezmyselné a z dôvodu tzv. "vyššieho princípu" či "porušenia moratória v prospech veci" ustanovenia o nich obchádzali. Keď mali prvú možnosť zlé a nezmyslené pravidlá odstrániť, neurobili tak. A preto aj v zákone o eurovoľbách možno nájsť zbytočné články o zákaze informovať voličov "slovom, písmom, zvukom alebo obrazom" dva dni pred uskutočnením volieb či o zákaze zverejňovať v deň volieb výsledky volebných prieskumov. I keď by pre poslancov nebolo vôbec ťažké tieto ustanovenia do zákona nezaradiť. Povedané inými slovami - politici počas dvoch mesiacov opäť preukázali veľký rozdiel, ktorý existuje medzi ich slovami a skutkami. Hlavné rozdiely medzi zákonom o eurovoľbách a zákonom o voľbách do slovenského parlamentu sú v tom, že voľby do europarlamentu budú iba jeden deň, a to v nedeľu. To je v slovenskom volebnom systéme úplná novinka, rovnako, ako aj zavedenie volebných kaucií pre politické strany, ktoré sa budú v týchto voľbách uchádzať o priazeň voličov. Ďalšou novinkou je, že vo voľbách do europarlamentu nebude existovať rozdiel medzi stranami a koalíciami - v oboch prípadoch bude totiž pre ne platiť jednotná percentuálna hranica pre vstup do europarlamentu - päť percent. A keďže zákon neumožňuje volebnej komisii znížiť percentuálny prah, tak, ako je tomu v parlamentných voľbách, potom v prípade, že žiadna zo strán či koalícií nezíska aspoň päť percentnú voličskú podporu, voľby by sa museli opakovať. Je to síce iba teoretická možnosť, ale pri vedomí toho, že voľby budú iba jeden deň a to v nedeľu, ako aj neustále klesajúceho počtu voličov, ktorých naviac ešte krátko pred eurovoľbami čakajú voľby prezidenta či neveľkého záujmu ľudí o dianie v Európskej únii, takýto variant nemožno vylúčiť. Bolo mu možné len predísť, čo však poslanci neurobili.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...