|
|
| |
|
Dnes je sobota, 11. október 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
12. júl 2003
|
Bulvarizácia európskej politiky
|
Ján Šalgovič, Mníchov
|
Európska politika nebola nikdy ľahkou vecou. Jedným z hlavných motívov zjednovacieho procesu bolo vyžehliť rôzne antipatie medzi jednotlivými národmi. Prostriedkom na to boli zákulisné rokovania, diplomatické zápolenia za zatvorenými dverami, ktoré napokon vždy viedli k všeobecne prijateľnému kompromisu. Integrácia Starého kontinentu kráčala neúprosne vpred. Dlhé desaťročia mali v rukách mocenské žezlo politici, ktorí sa všetkými desiatimi sa snažili zabrániť výbuchom nacionalistických vášní. Mnohí z nich sa nemali v láske, osobné antipatie ale nikdy neukazovali nápadne na verejnosti.
V súčasnosti vládne európskym štátom nová generácia politikov. Nemecký kancelár Gerhard Schröder je nadaným populistom. Často hľadí viac na titulky buvlárnych novín a na prieskumy verejnej mienky ako na racionálne podložené argumenty. Definitívne odmietnutie berlínskej účasti na zásahu v Iraku sa svet dozvedel zo Schröderových úst na predvolebnom zhromaždení v mestečku Goslar. Hlúpe výroky nepríliš významného talianskeho politika o nemeckých turistoch stačiili na stornovanie tohtoročnej kancelárovej dovolenky v Taliansku.
Ďalej: Taliansky premiér Silvio Berlusconi urazil v Európskom parlamente nemeckého sociálno-demokratického poslanca Martina Schulza. Britský premiér Tony Blair a francúzsky prezident Jacques Chirac kričali na seba počas euro-rokovaní doslova a do písmena ako malé deti. Švédka politička Maud Olofssonová označila nemeckého ministra zahraničných vecí Joschku Fischera za bývalého teororistu. Britský bulvárny denník Sun uverejnil počas zásahu v Iraku jedno špeciálne francúzske vydanie, v ktorom si nechutným spôsobom zobral na mušku Jacqua Chiraca.
Európska diplomacia sa nachádza na šikmej ploche. Zádumčiví politici s pocitom zodpovednosti za blaho národa a celého Starého kontinentu sa akosi nachádzajú na ústupe. Na trón sa dostali populisti, verejný a politický tón udávajú bulvárne noviny s palcovými titulkami. Schröder, Berlusconi a ďalší sa zahrávajú s ohňom. S európskym ohňom. Teraz by sa mali vydovolenkovať, nabrať sily, upokojiť sa, upevniť si nervy. A porozmýšľať o tom, že zjednoducjúca sa Európa sa dostala tak ďaleko aj preto, lebo ich predchodcovia si osvojili civilizované správanie sa – a umenie blahosklonne odpúšťať chcené či nechcené prešľapy druhých.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|