|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 7. september 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
15. júl 2003
|
Kauza odpočúvania: Big Brother i Matrix na slovenský spôsob
|
Milan Žitný
|
Prípad odpočúvania denníka Sme zostáva v centre pozornosti médií aj vďaka novým informáciám, ktoré zvyšujú mimoriadnu závažnosť už šesť mesiacov trvajúcej a stále nejasnej kauzy. Predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Robert Kaliňák potvrdil informáciu, kolujúcu medzi novinármi, že vojenskí prokurátori, vyšetrujúci kauzu odpočúvania podpredsedu parlamentu Pavla Ruska, boli tiež sledovaní neznámymi osobami. Išlo o kompletné monitorovanie prokurátorov zahŕňajúce sledovanie ich pohybu a odpočúvanie telefonátov. Téme sa venuje Milan Žitný.
Najnovšie závažné informácie v kauze nelegálneho odpočúvania, že i vojenskí prokurátori boli počas vyšetrovania sledovaní a odpočúvaní, komentoval trefne istý čitateľ denníka Sme v internetovej diskusii ako televíznu show typu Big Brother, ale naruby: "Cez televíziu môže celá krajina špehovať vybranú skupinku ľudí - dobrovoľníkov. U nás platia presne opačné pravidlá: vybraná skupinka ľudí sleduje celú krajinu."
Táto poznámka je síce nadsádzkou, ale vystihuje podstatu problému: určitá skupina či skupiny ľudí s prístupom k najmodernejším komunikačným technológiám si už dávno urobili z nelegálneho získavania informácií dobrý súkromný biznis v politike i v ekonomike. Pritom odpočúvanie denníka Sme, ale aj ďalších médií a novinárov, sledovania politikov, vojenských prokurátorov, vyšetrovateľov, ba dokonca i reprezentantov diplomatického zboru spravodajskými prostriedkami štátu, nie sú pre zasvätených pozorovateľov bezpečnostnej a politickej scény na Slovensku žiadnou novinkou. Deje sa tak dlhé roky bez ohľadu na to, aký typ režimu na Slovensku práve vládne. Prečo tomu tak je?
Keď koncom minulého roka britský týždenník Jane´s Intelligence Digest (JID) upozornil na niektoré negatívne javy v Slovenskej informačnej službe, vedenie SIS odmietlo tieto tvrdenia a predstavitelia vlády, parlamentu i niektorí nezávislí analytici sa zastali a podporili vtedajšieho riaditeľa Vladimíra Mitra. Ich obrana SIS vychádzala z neznalosti stavu. Dnes je zrejmé, že britský týždenník sa triafal do čierneho, závery vojenskej prokuratúry to potvrdzujú. Naviac niektoré médiá a novinári svojou činnosťou i dnes dokazujú, že JID sa nemýlil ani v tvrdení, že pre SIS pracujú viacerí žurnalisti. Doteraz vychádzajú v niektorých periodikách články na obranu správy izraelského experta, ktorý zhodne s Mitrom tvrdil, že odpočúvacie systémy rezortu vnútra a SIS sú striktne oddelené. Vojenská prokuratúra však dospela k diametrálne odlišnému zisteniu - systémy sú v istej časti - ktorú spravuje SIS - prepojené a nelegálne telefonické hovory boli úmyslene "dodané" zo SIS do zariadenia vnútra. Tých novinárov, ktorí pokračujú v dezinformáciách, možno považovať minimálne za vplyvových agentov bývalého vedenia SIS. Je to ako v príbehu filmu Matrix, kde virtuálna realita, vytvorená a riadená počítačmi, prenikla aj medzi žurnalistov, aby jej niektorí začali slúžiť. Odpojenie od Matrixu môže týmto novinárom vážne poškodiť dôveryhodnosť a povesť v reálnom svete.
Pobúrenie, ktoré sa po šiestich mesiacoch od vzniku škandálu s odpočúvaním vynorilo, ide na vrub ľahostajnosti zodpovedných politických činiteľov i verejnej kontroly. Denník Sme, ktorý sa cíti byť zasiahnutý vo svojich právach na slobodu prejavu a ochranu súkromia jeho novinárov, sa nerozpakoval pred časom zverejniť odposluchy istého podnikateľa s plnými menami aktérov. V tom čase sa nevedelo, či sú odposluchy pravé, alebo podvrhy, či neboli zmanipulované, nerešpektovalo sa právo na súkromie dotknutých osôb, ani nikto nepátral po autoroch záznamov a kto s nimi obchodoval.
Škandál s odpočúvaním je preto najlepšou príležitosťou začať sa témou spravodajských služieb a bezpečnosti občanov, až potom štátu, zaoberať s plnou vážnosťou.
Milan Žitný, Slobodná Európa
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|